The night of destiny

XIV

Na dnes má Marinette naplánovu ďalšiu poradňu u doktora. Už prešiel nejaký čas od Kocúrovho odchodu a ona sa z toho trochu zotavila. Už bola oveľa šťastnejšia, lebo jej to nerobilo také starosti, ona vedela, že sa vráti. Vedela, že on ju tak nenechá a zatiaľ sa snažila byť silná pre ich bábo.

Sedela v aute a jej otec ju viezol do Parížskej nemocnice. Bola strašne šťastná, že zase uvidí svoje bábätko a možno dnes bude vedieť aj pohlavie. V albume už má celkom dosť fotiek spojených s jej bábätkom a vedela, že po dnešnej návšteve tam nejaké pribudnú, išla totiž na 3D ultrazvuk.

V čakárni si trochu počkala a sledovala pohľady starých babiek. Jasne z nich vedela vyčítať, že ňou opovrhujú, lebo je viedieť, že nie je plnoletá. Jej to bolo, ale jedno. Z myšlienok ju vytrhol hlas pani sestričky.

,,Dupain Chengová!"

Marinette bola na rade a tak vstala a nasledovala pani sestričku. Vo vnútri sa s ňou chvíľu rozprávala a sestrička jej merala krvný tlak, glukózu a zobrala jej krv na nejaké testy.

Prišla do ambulancie doktora a ten ju pozdravil a posadil na stoličku oproti jeho stolu.

,,Takže, Marinette zmenilo sa niečo od vašej poslednej návštevy?"
,,Vlastne ani nie. Tehotenské chute už mám, ale aj tak nejem veľmi veľa, neublíži to bábätku?"
Doktor sa trochu zasmial nad jej otázkou a dal sa do vysvetľovania.
,,Ste v štvrtom mesiaci, že?"
,,Áno."
,,Tak to je úplne normálne, viete dieťa sa do piatého mesiaca živý vašou plodou vodou. Vy ju máte úplne priezračnú a čistú, preto veľa nejete, lebo bábätku stačí plodová voda."
,,Aha tak to mi odľahlo."

Chvíľu tam prebiehal rozhovor podobného typu až pán doktor narazil na tému, ktorá jej nebola až tak príjemná.

,,Ešte mi povedzte, žijete pohlavným životom?"

Ehmm no som tu tehotná, tak čo myslíš, že to dieťa mi do brucha vstúpilo hrdlom či čo? Ja nie som nejaká panna Mária. To si pomyslelo dievča na lekárovú otázku.

,,Áno."
,,A mali ste v poslednej dobe pohlavný styk?"

Čo sú to za otázky?! Na čo je mu vedieť či mala styk alebo nie? No nechcela sa s ním hádať tak odpovedala.

,,Nie."

Bolo jej to nepríjemné. Mala si nájsť nejakú doktorku, ale nie k tomuto lekárovi chodí jej mamka tak musí aj ona.

,,Smiem sa spýtať prečo taká otázka?"
Nakoniec jej to nedalo a nesmelo sa doktora spýtala.

,,Pomohlo by to proti ranným nevoľnostiam a bolesti, no tie vy už nemáte. Vo vyšších mesiacoch to pomôže ak nie je žena dostatočne otvorená, ale to tiež nie je váš prípad, takže sa nič nedeje."

Konečne prešli k uktrazvuku. Marinette si ľahla a začala pozorovať čo sa bude diať.

,,Ak si prajete môžem vás napojiť na 3D ako sme sa minule dohodli."
,,Áno."

Doktor tam niečo spravil so strojami a už videla na obrazovke malé bábätko.

,,Chcete vedieť pohlavie?"
,,Áno, prosím."

Doktor jej tam nejak s tým prístrojom behal po bruchu a pretáčal bábätko. Marinette sa nevedla dočkať ako zavolá Kocúrovi a povie pohlavie ich dieťaťa. Udržovala sa aby zas neplakala.

,,Už to vidím. A...bude to krásne dievčatko."

Neudržala sa začala sa smiať a aj plakať bola tak šťastná. Vedela, že Kocúr bude šťastný tiež. Vypýtala si 2 fotky a potom si svoje dievčatko vyfotila sama na mobil. Ešte chvíľu ju pozorovala a lekár jej vysvetľoval kde čo je.

,,Pozrite sa tu má očká, noštek a pery."
,,Bože môj, bude nádherná."
,,Očká má pekné po vás."

Zdalo sa jej to čudné počuť to od cudzieho človeka, ale bol starý a dokonca odrodil aj Marinette. Aj tak mal pravdu. Síce farbu viedieť nebolo, tvar očiek má po Marinette aj pery má po nej, no inak je to celý ocko. No nerobme urýchlené závery, môže sa podobať na Marinette a počítač to len zle zkreslil.

---

Doma všetko povedala rodičom a tí sa rozplývali nad predstavou, že budú mať vnučku.

Ležala v posteli. Je síce, len v štvrtom mesiaci, ale bruško má celkom veľké a neustále kopanie a pretáčanie jej dcérky ju unavovalo. Trochu si oddýchla a rozhodla sa, že zavolá Kocúrovi. Od kedy odišiel spolu nevolali, ale asi mu to nebude vadiť.

Vytočila číslo, ktoré jej Kocúr dal a čakala.

,,Haló?"

Keď počula po mesiaci jeho hlas rozplakala sa, ale snažila sa to zakryť, aby nič nepočul.

,,Kocúr?"
,,M-Marinette?"

Z jeho hlasu vycítila šťastie, prekvapenie, strach, súcit, dojatie, ale hlavne lásku.

,,Tak si mi chýbala, niečo sa stalo? Ako ste na tom?"
,,Neboj sa nič sa nestalo, ale chcela by som ti niečo povedať."

Z druhej strany telefónu počula hlasy

,,Poď sem, nemáme čas. Ešte si neskončil!"

Bol to mužský hlas a Marinette pochopila, že musí ísť.

,,Prepáč mi to princezná, už na mňa volajú, ale zavolám ti ešte dnes večer dobre?"
,,Dobre."
,,Nebuď smutná, potom môžeme volať ako dlho chceš a nezabudni že ťa milujem."
,,Aj ja teba. Tak sa maj."

Adrien bol veľmi smuný, že musel odmietnúť svoju prinecznú. Bol zvedavý čo také mu chcela povedať a počuť jej hlas po celom mesiaci bolo pre neho ako nabudenie energiou, ktorú teraz potreboval. Za ten mesiac čo tam bol si skoro vôbec neoddýchol. Je to len samé fotenie a večierky a spolupráca s touto značkou a touto. Už mu to liezlo na mozog.

Ale najhoršie bolo to, že všade kde sa pohol ho nháňali fanúšičky. Niektoré boli v pohode a aj sa s nimi porozprával, ale väčšina boli ako slony, čo ho chceli rozdupať. Stačilo, že sa na nich pozrel a už si namýšľali, že k nim niečo cíti. Raz keď ho naháňali jedna z nich škaredo spadla a rozbila si koleno. Nejako sa dostal z búriacého davu a dobehol k nej a vďaka svojím hrdinským inštinktom jej pomohol vstať, no na ďalší deň sa to dievča zjavilo pred jeho izbou v hoteli a pýtala sa ho či si ju vezme. To ako vážne?

Samozrejme, že okamžite odmietol. Jediná žena v jeho hlave je jeho princezná.

Jeho otec ho posielal deň čo deň na fotenie. Fotky z prvého týždňa boli nepoužiteľné vďaka jeho kruhom pod očami vďaka nedostatku spánku a smútenia za Marinette. Potom to bolo lepšie, ale stačilo mu vidieť makronku a hneď sa mu pred očami zjavil usmev jeho milej a jemu sa rozlomilo srdce na tisíc malých kúskov

Ďakujem za viac než 100 prečítaní na tejto knížke.

Ešte by som chcela oznámiť, že som vymazala príbeh 'Môj brat', lebo som už o to stratila záujem a nevedela som ako príbeh formovať ďalej. Nedalo sa pracovať s charaktermi a ich vývojom, hlavne s Adrienom. Tak som to ukončila.  Dúfam, že to nevadí.

Príjemné čítanie, ďalších kníh.😊