Za múrmi ✅

22

Aaron

Ležal som na plážovom lehátku a zo slamky sa práve napil akejsi sladkej gebuziny, ktorá mala byť údajne ten najlepší alkoholický nápoj, aký som tu mal možnosť piť. To iste. Pokiaľ nie ste osemnásť ročná študentka, ktorá si prišla vyraziť s kamoškami a dorazí ju jeden, presne takýto sajrajt.

Do riti!

,,Vypadám, ako baba?" Precedil som cez zuby na svojho brata a obsah pohára vylial priamo vedľa neho.

,,Čo do riti...jebe ti?" Zahriakol ma a ja som sa z plného hrdla rozosmial.

,,Vyzeráš, ako kokot. Nie, ako baba," vybafol na mňa urazene, načo som sa musel rozosmiať ešte viac.

,,Kto má piť túto sladkú žbrndu. To nemali v bare nič lepšie? Napríklad whisky?" Otrávene som nadvihol obočie a so znechutenou grimasou si ešte raz privoňal ku už teraz prázdnemu poháru.

,,Tak si preto choď sám. Nemienim ti robiť poskoka," odvrkol Eden a spokojne sa prevalil späť na lehátko.

,,Do riti s tebou," zamrmlal som si viac menej sám pre seba, no môj brat mal až príliš dobre vyvinutý sluch o čom svedčil zdvihnutý prostredník, ktorý mi adresoval.

S úšrnom na tvári som pokýval hlavou a podišiel k pár metrov vzdialenému plážovému baru. Posadil som sa na ratanovú stoličku a čakal na barmana, ktorý mi za malú chvíľu venoval pozornosť.

,,Prosím, pane. Čo si dáte?" Opýtal sa, upierajúc pohľad do zeme.

,,Whisky s ľadom," odvetil som s úškrnom.

Barman mohol mať nanajvýš osemnásť rokov a pravdepodobne na tomto mieste len brigádoval. S trasľavou rukou mi podal nápoj a potom, ako ku mne zodvihol pohľad, všimol som si, že svoj pohľad do zeme neupieral len tak. Po lící sa mu okamžite skotúľala slza, ktorú si dlaňou šikovne zotrel.

,,Čo je s tebou do riti?" Opýtal som sa prekvapene.

Nie že by ma tento malý sopliak zaujímal, len ma jednoducho prekvapilo, ako môže byť niekto na tomto mieste vôbec nešťastný. Čo tak strašné sa mu mohlo prihodiť, aby sa tu kolísal ako troska, nevnímajúc svet okolo seba.

,,Nič, pane. Prepáčte," potiahol ospravedlňujúco nosom.

Už-už som sa chystal na odchod, keď ma čosi donútilo otočiť sa.

,,Fajn. Teraz som v tom aj ja. A prestaň sa do riti ospravedlňovať a vyklop, čo sa stalo," otrávene som pretočil očami. Cítil som, že mám voči tomu chlapcovi akúsi zodpovednosť. A práve vtedy to začalo.

Rukami som si podopieral hlavu, pretože pod náporom informácii, ktoré mi táto malá troska zabíjala každý mozgový závit som mal chuť spáchať samovraždu.

,,Hej, počuj," zodvihol som pred seba varovne prst.

,,Ak tu neprestaneš revať, ako baba, prisahám, že ti rozbijem hubu. Už hodinu mi hustíš do hlavy, že ťa nechala nejaká malá štetka, ktorá sa skurvila s tvojím kamošom a ty ju chceš späť? Vieš čo? Mal by si revať, ale preto, aký si blbec," vypľul som naštvane. Moja trpezlivosť práve pretiekla. Práve som zabil hodinu zo svojho života. A...normálne sa mi z toho chcelo revať.

,,Ty myslíš...ty myslíš, že by som ju mal nechať tak?" Pokrčil jemne plecami a ja som si už po stí krát tento večer pľasol po čele.

,,No nie, ty exot. Požiadaj ju o ruku a majte spolu tri deti z ktorých vyrastú otravní malí kazišukovia. Seriem na teba," postavil som sa a do ruky vzal už v poradí piaty pohár tmavého nápoja. Nečakajúc na odpoveď som na stôl položil niekoľko bankoviek. Bolo mi jedno, že je to možno príliš. Proste už som chcel mať z krku chlapca, ktorý zo mňa vytiahol všetku energiu.