Za múrmi ✅

38

Margo

,,Povedz, načo si myslel, ako na prvé, keď si sa dostal z väzenia?" Opýtala som sa ležiac vedľa Aarona.

Aaron mi prechádzal po nahej pokožke na chrbte a ja som si hlavu opierala o jeho hruď. Prstami som mu hladkala brucho a bruškami prstov prechádzala po jemných chĺpkoch, ktoré sa na ňom nachádzali.

,,Myslíš, okrem teba?"

,,Okrem mňa," prikývla som a musela sa nad jeho slovami usmiať.

,,Najviac ma prekvapilo, že svet sa nezastavil. Bolo mu jedno, že som preč a proste pokračoval ďalej," odvetil potichu.

Po jeho slovách som prižmúrila oči, aby som zadržala slzy, ktoré sa hlásili. Premýšľala som nad tým, ako veľmi nespravodlivý život je a ja, aj keby som vynaložila čo najväčšie úsilie, by som ho nedokázala zmeniť.

,,Mrzí ma to. Mrzí ma, čím všetkým si si musel prejsť," zašepkala som a pobozkala ho na jeden z obrazcov, ktoré zdobili jeho hruď.

,,To nemusí," odvetil potichu a znovu sa v miestnosti rozhostilo ticho.

Bol už možno obed, no stále som nemala chuť vystúpiť z komfortnej zóny v ktorej som sa nachádzala. Pri Aaronovi som sa konečne cítila úplná. Bola som skutočne šťastná, no stále ma bolel fakt, že na úkor mojej rodiny. Na úkor mojej mami a malého brata, ktorí na mňa doma stále čakali.

,,Nad čím premýšľaš?" Preťal po chvíli Aaron ticho a ja som premýšľala, či mu mám povedať pravdu. Napokon som sa rozhodla, že nechcem pokaziť krásny moment, a tak som sa rozhodla, len pre polovičnú.

,,Že som teraz skutočne šťastná," odvetila som a telo podo mnou sa jemne pomrvilo.

,,Ľúbim ťa," vyslovil potichu Aaron a ja som tento krát privrela oči ešte tuhšie. Presne týchto slov som sa obávala zo všetkého najviac. Bála som sa, že keď ich z jeho úst budem počuť po prvý krát, nikdy v sebe nenazbieram odvahu vrátiť sa domov.

Zodvihla som hlavu, aby som mu mohla pozrieť do smaragdových očí. Pohľad mi však okamžite skĺzol na dokonale vykrojené pery, na ktoré som okamžite vtisla dlhý bozk.

,,Aj ja ťa ľúbim, Aaron," odvetila som, keď sa naše spojenie prerušilo.

,,Povedala si, že nemôžeš opustiť niekoho, koho ľúbiš," zašepkal blízko mojej tvári a ja som prekvapene pootvorila pery.

,,O čom..."

,,Ja viem, nemôžeš si to pamätať, prepáč," odvetil ospravedlňujúco, no to som sa už zmätene posadila na posteľ rozhodnutá zistiť, o čom hovorí.

,,Povedala som niečo vtedy, keď..."

,,Áno," prerušil ma skôr, ako by som stihla dopovedať.

,,Aaron, ja..."

,,Ja viem. Nemusíš nič hovoriť. Nemal som to vôbec vyťahovať," pokrútil hlavou a stiahol ma späť, vedľa seba.

Tento krát sme ale ležali tesne oproti seba, aby sme mohli jeden druhému vidieť do tváre.

,,Sľúbil som ti, že ťa nebudem presviedčať a myslel som to skutočne vážne," prehovoril a rukou mi pri tom jemne prechádzal po tvári.

Pomaly som sa natiahla po jeho ruke a následne na ňu vtisla bozk.

~

Spoločne sme sa presunuli do kuchyne, kde postával Eden vo svojej povestnej kuchynskej zástere. Zo sporáka sa šírila fantastická vôňa a ja som sa nemohla dočkať, kedy si konečne naplním prázdny žalúdok.