Za múrmi ✅

41

Margo

,,Čo tu robíš?" Opýtala som sa pokojne.

,,Prišiel som na kávu," usmial sa, akoby sme boli starí dobrí známi a úplnou náhodou sme sa stretli v bare. Čo samozrejme nebola pravda. Pretože ja a Dustin sme sa ani náhodou nerozišli v dobrom.

Napriek tomu som sa posadila na stoličku vedľa neho a na Blaire hodila prosebný pohľad. Neochotne sa presunula za bar a nepekne sa pri tom na mňa zamračila.

,,Nikdy ma nemala príliš v láske," potichu sa zasmial Dustin a pohľad presunul na mňa.

,,Tak, čo tu robíš naozaj?" Opýtala som sa a lakťami sa oprela a kovový stolík malých rozmerov.

,,Vyzeráš ešte lepšie, ako keď som ťa videl naposledy."

,,Neodbáčaj prosím od témy. Prečo si tu?" Zopakovala som svoju otázku.

,,Chcel som ťa vidieť. A tiež som sa ti chcel ospravedlniť za to, ako som sa ku tebe naposledy správal. Nemal som sa s tebou tak baviť a už vôbec som ťa nemal udrieť. Veľmi ma to mrzí, Margo," jemne sa usmial a rukou sa natiahol za mojou, no ja som sa okamžite narovnala na stoličke a ruky si položila na kolená.

,,Prepáč," zašepkal potichu.

,,Ak poviem, že ti odpúšťam, môžeme na to všetko prosím zabudnúť? Tým myslím, zabudnúť na nás," odvetila som a bradu vystrčila dopredu, aby pochopil, že to čo hovorím myslím úplne vážne.

,,Prečo by som mal na teba zabudnúť, Margo? Stále ťa milujem a čakal som len na chvíľu, kedy ťa konečne znovu uvidím. Nedokážeš si ani predstaviť, ako dlho som zbieral odvahu prísť sem za tebou. Mnoho krát som išiel okolo a pozoroval ťa len z okna. Mal som chuť vziať ťa do objatia, presne ako kedysi. A stále to chcem urobiť. Zmenil som sa a chcem ti to dokázať. Chcem len, aby si mi dala ešte jednu šancu. Poslednú. A ja sľubujem, že ťa nesklamem. Počul som tiež o tvojej mame. Môžem vám pomôcť, otec pozná výborných lekárov. Len mi to prosím dovoľ."

So zatajeným dychom som vstrebávala každé jedno slovo, ktoré Dustin vyslovil a rovnako tak som ani jedinému neverila. Neverila som, že by sa mohol zmeniť, ale zo všetkého najviac som neverila tomu, že by som ho niekedy mohla milovať. Milovať aspoň z polovice tak, ako Aarona. Bola som si istá, že to nedokážem už pri žiadnom inom. A už vôbec nie pri Dustinovi.

Na miesto odpovedi som len záporne pokrútila hlavou a pomaly sa postavila zo stoličky. Prišlo mi úbohé, že spomenul dokonca aj moju mamu. Bol natoľko zúfalý, že sa ma snažil presvedčiť takýmto nechutným spôsobom, začo som sa na neho hnevala ešte viac.

,,Margo, prosím," prudko sa postavil a rukami obopol moje ramená.

To už ale od baru vyštartovala Blaire, ktorá ho odo mňa prudko odsotila.

,,Daj jej pokoj a vypadni odtiaľto, inak za seba neručím," precedila cez zuby a na moje prekvapenie Dustin poslúchol. Nemotorne sa poobzeral okolo seba a napokon sa bez slova pobral ku východu.

Okamžite som sa jej vrhla do objatia nevnímajúc všetky pohľady, ktoré sa na nás upierali.

,,Ďakujem," potichu som zašepkala, keď som sa pomaly odtiahla, no to už pri bare postávali dve mladé dievčatá, ktoré som musela obslúžiť.

,,Dnes na teba počkám. Nechcem, aby si išla domov sama. Som si istá, že Dustin na teba bude čakať kdesi von," posadila sa Blaire na barovú stoličku. Ja som medzitým pripravovala ďalšie dva drinky, a tak som nemohla zareagovať hneď.