Za múrmi ✅

28

Margo

Sedeli sme v bare s veľmi výstižným názvom Sama Sama Reggae Bar. V pozadí hrala skladba Protoje - Who Knows ft. Chronixx. Priestory baru boli zariadené veľmi skromne. Vlastne som ani netušila, či som mohla nazvať toto miesto barom.

Podlahu tvoril len holý betón. Vnútro baru sa nachádzalo pod akýmsi dreveným prístreším. Rovnako drevený bol aj bar, ponad ktorý boli obvešané vlajky každej krajiny. Tento detail mi prišiel milý. V bare sa nachádzalo niekoľko malých drevených, barových stoličiek a niekoľko lavíc. Za jednu z nich, ktorú práve opustilo niekoľko miestnych pánov sme sa posadili.

Eden sa pobral ku baru a už po niekoľkých sekundách sme na stole mali tri poháre z hrubého skla. Pod vplyvom tepla som sa okamžite z chuti napila z vychladeného piva a jazykom si okamžite oblizla peru, na ktorej ostalo trochu peny.

,,No fasa. A na oko slušná dievčina," odvrkol na oko urazene Eden a nasmeroval svoj pohár k Aaronovi s ktorým si štrngol.

Aaron sediaci vedľa mňa otrávene potriasol hlavou a ja som rovnako otrávene pretočila očami.

,,Ale no tak. Ste ako dve urazené pubertiačky," plesol si Eden rukou po čele, no ani jeden z nás na jeho slová nereagoval.

Aaron bol očividne zvyknutý a ja som bola až príliš nervózna, čo bolo vzhľadom ku situácii v ktorej som sa nachádzala úplne pochopiteľné. A tiež za to mohol fakt, že som sa stále pred Edenom hanbila pre pohľad, ktorý sa mu naskytol v spálni. Ešte nikdy ma nikto nevidel pri tak intímnej chvíli. Vždy som si svoje súkromie strážila a s Dustinom sme sa vlastne nikdy nemilovali u mňa doma. Až príliš som sa obávala toho, že by nás mohli počuť rodičia. Zrejme by som sa im na druhý deň nedokázala pozrieť do očí.

,,Povedz mi niečo o sebe, Margo," nevzdával sa Eden a ja som konečne zodvihla pohľad jeho smerom.

Na tvári mu trónil rozžiarený úsmev a ja som si znovu uvedomila obrovskú podobnosť medzi ním a Aaronom.

,,Nemôžeš prosím aspoň na chvíľu držať hubu?" Ozval sa Aaron, no rukou som ho zastavila skôr, ako by sa medzi bratmi nedajbože zvrtlo k hádke.

,,Vlastne nie je veľmi o čom. Bývam v Nashville celý svoj život. Otec je bývalý vojak, stále posadnutý svojou minulosťou. Mama je typická žena v domácnosti, ktorá sa vždy snažila splniť každé jeho želanie. Mám malého brata menom Eric," pri jeho mene ma odrazu prepadol pocit smútku.

Nebola som z domu ani jeden deň a už mi tak veľmi chýbal. Pohľad som zapichla späť do zelených očí, ktoré ma prekvapivo pozorne sledovali.

,,Otec chcel, aby som sa stala policajtkov. Mňa to však nikdy nelákalo. Napokon som sa rozhodla študovať kriminalistiku a skončila som vo väzení. Myslela som, že to pre mňa bude vykúpením, no na miesto toho..." po týchto slovách, som sa zarazila.

Sama som netušila, čo by som vlastne mala povedať. Práca vo väzení pre mňa ani zďaleka nebola vykúpením.

Periférne som si všimla ďalší pár zelených očí, ktoré rovnako dychtivo hltali každé moje slovo. Čakal, čo napokon poviem, no ja som odrazu stratila slová. Tie, ktoré som chcela skutočne vysloviť sa mi zadrhli kdesi v hrdle a na miesto toho som len hlasno vydýchla a lakťami sa oprela o stôl.

,,Verím, že ťa neurazím, no ty sa ani zďaleka nehodíš na tak podradnú prácu," okato si ma prezrel Eden a odpil si z piva poriadny dúšok.

,,To už som niekde počula," usmiala som sa a pohľad presunula na Aarona, ktorý zo mňa ani na malý moment nespúšťal ten svoj.

,,Stále však nerozumiem, ako ste sa vy dvaja mohli dať dokopy?" Vyzvedal Eden a ja som bola znova nútená odvrátiť zrak od môjho spolusediaceho, ktorého odpoveď očividne zaujímala.

,,My dvaja vlastne...je to zložité," vydýchla som.

,,Zložité?" Nadvihol obočie Aaron, načo som zmätene prikývla. ,,Zložitým to robíš ty," pokrčil plecami.

,,Nič o tebe predsa neviem. Dokonca ani to, čo sa vtedy skutočne stalo," vyslovila som nahlas a prekvapene sa narovnala na mieste.

,,Ou," ozval sa po chvíli Eden, no ja som nespúšťala pohľad z Aarona, ktorý sa na mňa neprestával mračiť.

,,Môj otčim týral mamu a tiež mňa s Edenom. Keď som bol na strednej, Eden už chodil na výšku, takže bol mimo domova. Ostal som na to všetko sám. Musel som niečo urobiť. A keby tam vtedy neprišla mama...do riti," buchol päsťou po stole. Na šťastie som rýchlo stihla zachytiť poloprázdny pohár s pivom, ktorý sa takmer prevrátil.

,,Brácho, jeb na to," ozval sa Eden, no Aaron po ňom hodil zúrivý pohľad.

,,Nie! Chcela to vedieť. Postrelil som svoju mamu, ale nebol som ten, kto stlačil spúšť. Preto som ani na malý moment neváhal, keď som ho mohol zabiť. A vieš čo, Margo? Ani na malý moment som to neoľutoval a urobil by som to znovu," odvetil rozhodne a ja som s otvorenými ústami sledovala odhodlanie, ktoré mal v tvári.

Zatínajúc sánku sa lakťami oprel o stôl a jednou rukou si zašiel do strapatých vlasov. Pohľad som presunula na Edena, ktorý len ospravedlňujúco pokrčil plecami a do rúk uchopil svoj pohár, ktorého obsah už celý vypil. Zopakovala som to isté a niekoľkými glgmi zanechala pohár prázdny.

,,Ešte pivo?" Opýtal sa Eden a ja som súhlasne prikývla.

Pred odchodom na mňa žmurkol a ja som okamžite pochopila, že nám len chcel dať trochu času na rozhovor. Prípadne na predýchanie situácie v ktorej sme sa ocitli.

,,Aaron," oslovila som ho po pár mučivých tichých sekundách, kedy sa mi do uší ozývala len hlasná hudba a šum ľudí na okolo. Keď som však nepočula hlas, ktorý by som chcela žiadny zo zvukov ma nemohol dostatočne naplniť.

,,Mrzí ma to," zašepkala som blízko jeho tváre, no nedokázala som sa odhodlať na jediný dotyk, ktorým by som možno jeho trápenie aspoň trochu stlmila.

Aaronova tvár, ktorá sa do teraz pozerala na svoje ruky prekrížené na stole sa pomaly zodvihla a zelenými smaragdami si ma s vážnym výrazom v tvári prezrel. Napokon sa celým trupom natočil ku mne, čím bol nútený na lavičku si sadnúť obkročmo.

Pritiahol si ma ku sebe a do vlasov mi vtisol krátky bozk. Rukami pevne obopol moje telo a utopil ho v pevnom, hlbokom objatí.

Tvár som schválne otočila smerom ku krku, aby som sa mohla konečne nadýchať opojnej vône, ktorú mi jeho pokožka ponúkala. Oči som prižmúrila a užívala si moment, ktorý sa mi ponúkal, ako na zlatom podnose. Moment, kedy ma Aaron Vance tak veľmi potreboval. Možno len na malý moment, no cítila som, že som bola v tej chvíli jediná, ktorá mohla bolesť, ktorá ho ničila aspoň trochu svojou prítomnosťou zmierniť. A to nám obom muselo pre tento moment stačiť. 

_________________________________________

❤

Dnes som ešte výnimočne stihla jednu časť, a to hlavne z dôvodu, že zajtra budem mimo domu a nestihla by som ju pridať. S rodinkou ideme na celý deň do Bešeňovej, takže budem od rána mimo. Dúfam, že vás aspoň poteším touto skoršou časťou ❤❤❤