Zobudila som sa na mojej posteli. Vedľa mňa ležali Aria s Mayou. Usmiala som sa. Pokúsila som si sadnúť, ale vystrelo ma. Bolesť v mojom boku mi nedovolila jediné pohnutie. Mama, ktorá sedela na kresle pri krbe zavolala doktora. Po chvíli prišiel hradný doktor. "Ako sa cítite, kráľovná Ellizabeta?" Pozrela som sa na moje brucho. "Nebojte, nebolo trafené nič dôležité. Len bok na bruchu." Uľavila som si. "Potom som vporiadku." Znova som sa pokúsila sadnúť. "Poprosil by som, aby ste ešte ležala." Povedal doktor. Po dvoch dňoch oddychovania som sa postavila. Bola som nesmierne hladná. Vyšla som na chodby s úmyslom si ísť po krajčok chleba. Držala som si bok, kde ma to bolelo. Nebola som oblečená do šiat, čo pani Baurovú neuspokojovalo. Dala mi chlieb a poslala ma naspäť do izby. Zapálila som si krb a sadla do kresla. Čítala som si moju obľúbenú knihu.
Na druhý deň bol deň mojich narodenín. Popravde, vzpomenula som si až keď ma prišli zobudiť dievčatá s Frederikom. Mali pre mňa malý darček. Dostala som veľkú kyticu kvetín a bozk na líco od Arii. Kyticu som si dala do vázy na stôl. Na raňajkách ma prekvapili s narodeninovým koláčom. Všetci mi blahožeľali a darovali veľa úžasných vecí. Neskôr som sa išla porozprávať s Maximom. "Koľko sme chytili jeleňov?" Opýtala som sa. "Celkovo dvadsať, tvoja časť z toho chytila jedenásť. Ty si chytila sedem." Rozžiarili sa mi oči. Wow to je veľa. Povedala som si. "Päť jeleňov sme rozhodli dať do mesta Krimston a ďalších päť rozdelili do vedľajších dedín. Ako si zvládla chytiť sedem jeleňov len lukom a šípami?" Usmiala som sa jedným kútikom úst. "Neviem, či som to hovorila, ale keď som na koni s lukom a šípami stáva sa zo mňa úplne iná osoba." Zasmiala som sa. Maxim ma len potlapkal po ramene a vyprevadil ku koňom. Chvíľu som sa prechádzala a naväzovala vzťah s hnedým koňom, na ktorom som lovila. Vraj nemal meno, tak som ho pomenovala Kory.
