Prešlo sedem rokov od Williamového zmiznutia. Sedem rokov samovládnutia Saint Islands a vychovávania dvoch malých dievčat. Sedem rokov ranného státia na balkóne s nádejou, že sa William objaví na ceste do hradu. Nanešťastie Gregório III. zomrel na vážnu chorobu srdca. Dova a Amalie mi pomáhali s Mayou a Ariou. Ráno ma zobudili dvojčatá, kvôli problému s hračkou. Aria zaklopala a otvorila dvere. "Mami? Maya povedala, že táto hračka je len jej." Nadvyhla som hlavu a pozrela na nich. "Prečo ste tak skoro hore?" Opýtala som sa. Obydve sa trochu zasmiali a povedali, "Amalie nám včera povedala, že keď sa ráno zobudíme, budeme sa môcť hrať s týmto koníkom celý deň." Bolo asi sedem hodín ráno. "Mami!" Maya vytrhla Arii koníka z rúk. "Takto. Dám vám na výber, buď sa budete s ním spolu hrať a deliť sa oňho, alebo sa budete striedať po pol hodine." Pozreli sa na seba. Začali si niečo šeptať. "Rozhodli sme sa pre tu prvú možnosť." Usmiala som sa a poslala ich preč. Keďže sa mi už nedalo zaspať, prehodila som cez seba deku a ako každý deň som stála na balkóne. Bolo chladné jarné ráno. Stromy už začínali kvitnúť a vône kvetín rozprestierať po celej doline. Neskôr v ten deň sme sa išli s Ariou a Mayou prejsť. Obydve pobehovali popredu. Zastavili sme pri malej trhline v skali. Aria tam hneď vbehla a za ňou aj Maya. Pozrela som sa na vstup do tajomného miesta. Asi som aj na chvíľu prestala dýchať. Išla som za nimi. Pozerala som sa očami okolo miesta, kde bol malý slabý vodopád s jazierkom. Spomenula som si na Williama, keď ma umýval pod týmto vodopádom. Prišla som trochu bližšie a dotkla sa rukou vody tečúcej z vysokej skaly. Vybavovala som si Williamovu mimiku tváre a ako sa mračil, keď sme tu boli. Maya prišla za mnou. "Prečo si smutná, Mami?" Pozrela som sa na ňu a usmiala som sa. "To nič. Len som si vzpomenula na chvíľu, keď som tu naposledy bola." Neprišla som sem ani jeden krát za tých sedem rokov. Chytila som ich za ruky a odyšli sme. Bála som sa totiž, že keď tam ostanem ešte trochu dlhšie, rozplačem sa. Pri západe slnka sme si sadli na kraj mosta, ktorý viedol z jedného ostrova na druhý. Aria sa ma spýtala, "kde je Ocko?" Pozrela som sa na ňu a naspäť na zapadajúce slnko. "Ocko je teraz v situácii, kedy nemôže prísť." Pravda, kde je William? Povedala som si v hlave, ako slnko posielalo na moju tvár posledný lúč svetla.