Včera som Mayi a Arii sľúbila, že pôjdeme na našu drevenú chatu na ostrove Saint Pauls. Saint Pauls bol ostrov s menšími kopcami a hustými lesmi. Na ostrove Saint Pauls sa taktiež najlepšie lovia zvieratá. Išla s nami aj Amalie. Bola to menšia drevená chatka v lese bližšie na pláž. Chata má štyri izby, ale Aria s Mayou chceli spať v jednej izbe. Po obede sme sa išli prejsť po pláži. Aria natrhala peknú kyticu s modrými a bielimi kvietkami a darovala mi ju. Maya zase hľadala mušle a ulity. Tie dala Amalie. Večer sme si zapálili oheň a rozprávali si príbehy.
Ráno som vstávala skoro ráno, pretože som chcela zachytiť prvých diviakov. Obliekla som si nohavice a zobrala luk so šípami. Slnko už pomali vychádzalo, ako som prechádzala okolo stromov, ktoré boli ešte bez listov. Prešli dve hodiny a už som sa pomali vzdávala, no zrazu za mnou zaznel tichý šuchot listov. Rýchlo som si nabila luk a namierila smetom ku zvuku. Nevedela som nájsť zdroj šušťania, keď som zrazu zahliadla postavu. Mierila som stále na ňu. Neviem prečo. Po lepšiom pohľade na človeka som niekoho uvidela. Zastavilo sa mi srdce, prestala som dýchať a ruky sa mi triasli tak, že keby vystrelím, pravdepodobne šíp skončí v mojej nohe. Zložila som luk, ktorý mi hneď spadol na zem. William? Povedala som si v hlave. Pristupovala som bližšie a bližšie ku postave keď sa zrazu za mnou ozvala Amalie. Pomaly som sa utočila, no nespúšťala som oči z Williama. Aria na mňa skočila a spadla som na zem. "Mami? Čo tu robíš?" Rýchlo som sa pozrela späť na Williama, ktorý tam už nebol. Spustila som z neho oči. Bola som iritovaná. Mala som sa mu prihovoriť, možno by neodišiel. Po ceste naspäť na chatu som o tom povedala Amalie. "Je mi to ľúto, Ellie, ale William tam naozaj nebol. Predstavila si si ho." Tak trochu som tieto slová čakala. William by len tak neodišiel. V noci sa mi o ňom snívalo.
