Po pár ďaľších hodinách cesty som konečne zahliadla hrad Victoria na nízkom kopci. Dievčatá tu boli naposledy, keď mali päť rokov. Vystúpili sme pred bránou, kde na nás čakali už niektorí obyvatelia hradu. Usmiala som sa. Marika prišla ku mne. "Ahoj Ellie!" Objala ma. "Aké ste už veľké, Maya a Aria!" Objala aj ich. Prišiel aj Frederik s Jakubom. Frederik už mal desať. Obydve Aria aj Maya sa začerveňali. Ja som sa len usmiala. "Ahoj Frederik. Ako sa máš?" Objala som ho. "Dobre, teta Ellizabeta." Zasmiala som sa. "Ale prosím ťa, volaj ma Ellie." Frederik prikývol. Maya a Aria mali izbu vedľa mojej. Ja som mala jasneže moju starú izbu, keď som tu bývala. Povedala som dievčatám, aby sa vybavili, ale nakoniec som to robila ja. Chceli sa ísť prejsť s Frederikom po hradnej záhrade. Išla som sa privýrať s Mamou a Otcom. Obydvaja sedeli na kreslách v oddychovej izbe. Naspäť v mojej izbe, keď som hľadala moje staré skrýše, našla som starý zápisník. Posledný zápis bol pred mojou svadbou. Pri čítaní som si odpovedala na otázku, ktorú som tam dala. Sadla som si na okno a písala, '28.4.1701- Na hrade Saint Islands vládnem dobre, len sama. Maya a Aria majú teraz sedem rokov a ja idem mať o týždeň dvadsaťosem.' Cítim sa celkom stará. Povedala som si v hlave. Zatvorila som zápisník a pozrela na nočnú oblohu.
