Dnes bola príprava na zajtrajšie korunovanie nového kráľa Victoria. Eguel sa necítil na panovanie a Marika s Jakubom chceli viac detí, čiže by sa nestíhali starať o kráľovsto. Dominik je ešte moc mladý a ja jasneže nemôžem. Čiže to padlo na Maxima, ktorý to s úctou prijal. Mama s Marikou to vpodstate všetko vybavovali sami. Volali aj mňa ale nechcelo sa mi. Rozhodla som sa previesť na koni. Išla som cez dedinu, kde som si vspomenula na pánov, ktorí ma napadli pred skoro dvanástimi rokmi. Nikto nebol na uliciach. Všetci boli buď vnútri, alebo úplne preč. Zašla som trochu hlbšie do dediny, kde som začula slabšie výkriky. Trochu som zríchlila tempo, aby som zistila, čo sa tam deje.
Narazila som na približne pätnásť ročných chlapcov, ktorí robili nepríjemnosti mladému dievčaťu. "Hej! Prestaňte s tým." Zvolala som na nich. Nevypadali moc veselo zo mňa. Zoskočila som z koňa a prišla bližšie ku dievčaťu. Natiahla som k nej ruku a pritiahla ju ku mne. Dievča sa triaslo od strachu. "Si vporiadku?" Opýtala som sa. Dievča len prikývlo. Pozrela som znova na chlapcov. "Máte štastie." Trochu som sa usmiala. Ale fakt trochu. Jeden z chlapcov povedal: "Vy ste kto, aby ste nám mali kaziť zábavu?" Pozrela som sa naňho trochu znechutene. Vraj zábavu. Dievča som chytila za ruku, koňa za hlávku a otočila sa chrbtom chlapcom. Zrazu sa za nimi objavil veľký muž. Otočila som sa naspäť. Dievča som poslala domov. "Želáte si?" Predpokladám, že to je niekoho otec z chlapcov. "Počul som, že robíte zle môjmu synovi a jeho kamarátom." Pozrel si ma muž od vrchu po spodok. Blé. "Váš syn a jeho chlapci obťažovali mladé dievča." Pozrela som sa znova na chlapcov. "Ktože vy ste?" Povedal muž, ktorý dával tak strašne moc najavo, že sa mi pozerá na prsia. "To nieje podstatné. Skôr ako vypovedať mňa by ste mali svojho syna, alebo ho rovno naučiť sa správať." Druhú časť vety som povedala trochu pod môj nos. Muž sa nahneval a priškrtil ma ku stene. Ruku mal na mojom hrdle. "Čo takto potrestať teba?" Chlapci odyšli. Muž mi prechádzal druhou rukou po boku, kde mám ešte stále trochu boľavú jazvu. Mikla som sa. Rozviazal mi jednu šnúrku. V tom momente som si uvedomila, že tu nemám Williama, ktorý by ma zachránil. Musela som sa zachrániť sama. Kopla som ho a prekrútila ruku za jeho chrbát. Počula som prasknutie kosti. Fuj! Muž sa ale tak ľahko nevzdával. Tentokrát mi chytil obydve ruky a pricapil ma ku stene chrbtom na muža. Mykala som sa. Snažila sa dostať z jeho rúk. Pomali som sa vzdávala kvôli bolesti v boku. Keď som zrazu započula jemný šepot v uchu: "Ellie..." Williamov hlas. Kopla som muža tentokrát do jeho intímnych partii. Hneď padol na zem. Obzerala som sa po Williamovi, no nikde nebol. Nasadla som na koňa. Zaviazala som si ešte pred odchodom šnúrku a otočila sa smerom hlavnej ulice. "Som niekto, s kým by si sa nechcel zahrávať." Trochu som sa usmiala. Bola som na seba pyšná. 'Nepotrebovala som Williamovu pomoc.' Pri týchto slovách v mojej hlave som si uvedomila, že mi nakoniec William pomohol. Vďaka jeho hlasu mi naskočil adrenalín, ktorým som kopla muža. Predstavujem si Williama tak často, že keď raz príde naozaj. Nebudem vedieť, či to je on alebo ďaľšia moja predstavivosť. Na hrade som nič z toho nepovedala.
