Hodili ma do cely, ktorá bola hneď vedľa Maxima. Boli to mreže, čiže sa dalo na seba pozerať, ale nie ísť k sebe. Rany neboli hlboké, čiže to už moc nebolelo. "Si vporiadku?" Vystrašene povedal Maxim. "Áno, som." Bola to pravda. Nebolelo ma to, len to vypadalo zle. Naliala som si na rany vodu, ktorá tam bola presne na to. Maxim sa poobzeral okolo a povedal: "Ty o tom žezle niečo vieš, že?" Pozrel sa na mňa. Prikývla som. Maxim sa pozrel preč. "Prečo im to proste nepovieš?" Pozrela som s upretou tvárou na Maxima. "Očividne to veľmi chcú. Predpokladám, že to chcú predať alebo vlastniť." Maximovi to stále nedochádzalo. "To žezlo je vpodstate niečo ako papiere o vlastníctve. Keby im to dám, dávam im rovno aj celé Saint Islands." Maxim sa chytil za hlavu. Ja som sa oprela o stenu a oddychovala. "Čo budeme teraz robiť?" So znepokojenou tvárou som sa spýtala Maxima. "Poďme dúfať, že niekto príde." Zatvorila som oči, a rozmýšľala, čo sa asi deje v kráľovstve. Oby dvoch. Ani neviem ako, ale zaspala som. Zobudila som sa na muža, ktorý ma zobral za pažu a odniesol naspäť do danej miestnosti. Mrmlala som si, že viem aj sama chodiť. Jeho to nezaujímalo. Hodil ma na zem. Muž odyšiel. Behala som očami po miestnosti. Bola som tam sama. Hľadala som objekt, ktorý by som mohla použiť ako zbraň. Plánovala som utiecť. Maxima už pustili, čiže som sa oňho nemusela obávať. Našla som kúsok železnej trubky. Postavila som sa ku dverám a schovala tak, aby som trafila Valkova do hlavy. Dvere sa otvorili a Valkov cez ne prešiel bez toho aby niečo vedel. Vrazila som mu do hlavy a vybehla na neuveriteľne dlhú chodbu. Za mnou utekali muži s puškami, ktoré asi nemali dovolené vystreliť. Narazila som na muža s lukom a šípami. Perfektné. Podkopla som mu nohy a vrazila do hlavy tak, že odpadol. Zobrala som luk a rovno nabila šípom. Ostatné som si zavesila cez rameno. Dotýkali sa mojich rán na hrudi ale snažila som sa na to nemyslieť. Keď ma zbadali s nabitým lukom, zastavili. Nevedela som na ktorého mieriť, bolo ich tam asi desať. Rýchlo som sa pozrela za mňa, kde boli dvere. Nemala som tušenie či sa dajú otvoriť, ale musela som to zkúsiť. strelila som asi piatim do bodu na nohe, vďaka ktorým sa môžu hýbať. Spadli ako hrušky. Rozbehla som sa po dvere, ktoré sa mi dali otvoriť. Vbehla som dnu a zamkla ich. Zadýchanejšia som asi ešte nebola. Keď som sa poobzerala po miestnosti, bol tam Valkov. On sa vie teleportovať? Uspali ma.
