Piáno pre Jakuba (Dočasne pozastavené)

26.

Len čo Jakub v nedeľu ráno otvoril oči, zaplavil ho pocit úľavy. Ležiac vedľa svojho polonahého priateľa, hľadiac do spánkom uvoľnenej tváre sa spokojne usmieval a cítil sa šťastne ako už dávno nie. Pohľadom zavadil o Matejove hudobné tetovanie na boku a nežne ho pohladil bruškom prsta. Matej sa už kvôli nemu viac nemusel obmedzovať. Keď mu napokon večer Jakub navrhol, aby obaja spali len v boxerkách, uľavilo sa obom. Matej síce nedal najavo, že mu Jakubovým návrhom padol kameň zo srdca, no Jakub to vycítil. Vôbec mu to však nezazlieval. Chápal, že pre Mateja muselo byť ťažké a obmedzujúce sa odrazu doma prispôsobovať a práve preto mu bol neskutočne vďačný, že to preňho robil. A ako napokon sám zistil, spať v Matejovej spoločnosti bez zbytočnej vrstvy oblečenia bolo úžasne oslobodzujúce.

„Dobré ránko," pozdravil ho Matej veselo, keď otvoril oči. „Dlho si ma obzeráš?" zasmial sa.

„Uhm, ani nie. Asi tak... päť minút," skonštatoval odhadom s pohľadom upreným na draka na jeho paži, akoby ho hypnotizoval. „Ale pokojne si ťa môžem obzerať aj celý deň, ak nemáme nič v pláne. Veď lenivé nedele máš rád, nie?"

„To by sa ti páčilo, čo?" Matej náhle vystrelil z ľahu do sedu, aby sa v momente ocitol nad Jakubom a prišpendlil ho o matrac. Ten to nečakal a od prekvapenia vypískol. „Vylihovať celý deň v posteli a nič nerobiť," pokračoval a sklonil sa k Jakubovi, aby mu vtisol bozk na pery. „Ale ja mám lepší plán. Čo by si povedal na malý výlet?"

Jakub, ktorý sa práve naťahoval za Matejom, aby mu opätoval bozk, zbystril. „Aký výlet?"

„Keď som bol v piatok v tej Blave, zaujalo ma jedno zvláštne miesto a povedal som si, že by sme tam mohli zájsť a urobiť si pekné popoludnie. Najprv malá prechádzka, obed niekde v reštaurácii a potom -"

„Hm, to znie skoro ako nedeľná romantika," prerušil ho Jakub s tichým smiechom.

„To je nedeľná romantika," pretočil Matej očami. „Ale ak nechceš..."

„Chcem," vyhŕkol Jakub nedočkavo. „A o aké miesto teda ide?"

„To ti zatiaľ neprezradím. Ale som si istý, že sa ti to bude páčiť. Čo ti však môžem povedať už teraz je, že začneme malou prechádzkou na rozhľadňu pod Kamzíkom."

„Túra? To nemyslíš vážne," zaskučal Jakub. „Tak na tú ma nedostaneš. Zobuď ma o niekoľko hodín na obed a to potom," zašomral a zavŕtal sa pod perinu.

Matej si pobavene vzdychol a s pohľadom dravej šelmy perinu z Jakuba strhol, zobral nič netušiaceho mladíka do náručia a za doprovodu výdatného skučania a hromženia na jeho adredu sa pobral s Jakubom na rukách do kuchyne.

„Tak toto bolo pekne nefér," šomral si Jakub popod nos keď ho Matej usadil za stôl a dal variť vodu na kávu. „Takto podrazácky ma vytiahnuť z postele. Si sadista."

Matej sa veselo zasmial. „Keby som bol sadista, ver mi, že by to vyzeralo inak. Tvoj rozkošný zadoček by o tom už rozhodne niečo vedel."

Jakub naprázdno otvoril ústa, zalapal po dychu a vzápätí ich opäť zavrel. Očervenel a zahanbene sklopil pohľad na stôl. „Vďaka za upozornenie. Dobré vedieť, že si mám dávať na svoj zadok pozor."

„Ale no tak, zlato..." Matej k nemu zboku pristúpil a obmotal okolo neho paže. „Robím si srandu. Ale keby si sa videl, ako rozkošne sa teraz červenáš a mračíš. Nemusíš sa báť, tvojmu zadočku dám zatiaľ pokoj."

„Zatiaľ?" Jakub zdvihol pohľad a s očakávaním hľadel Matejovi do očí.

„Áno. Pokiaľ mi to sám nedovolíš."