Milujem ho

44#

Alex pov:
Vyšla som z tej Sprostej vyrivky. A šmykla som sa a spadla. "Alex si v poriadku?" Lukáš chcel vyjsť na Za mnou. "Áno som. A dajte mi pokoj." Rozbehla som sa tentokrát po tráve do lesa. Aj tak čo sa mi môže stat. Ak prechladbem. Tak čo aj tak som neplodná. Bežala som a plakala som. Asi po desiatich minútach behu som sa zastavila. Poobezrala som sa po lese akurát že všade bola tma a ja som absolútne nevedela kde som. Sadla som si pod veľký dub a rozplakala sa ešte viac. Bola som tam aspoň pól hodinu a už začínalo byt celkom chladno. A keď mi došlo aký je dátum. Je 27 marca. Ešte nie je vôbec v noci teplo. A dnes má byt celkom veľká zima v noci. Vlastne má byt najchladnejšia noc ani si už nepamätám koľko tam hovorili.

Rozhodla som sa postaviť nejako. Postavila som sa a snažila sa zorientovať. Tak tu sú stromy a na úplne opačnej strane sú opäť stromy. Toto nepôjde. Vydám sa jednou cestou a niekam už dôjdem. Dúfam že nedojdem hlbšie do lesa. Začala som kráčať. Na chvíľku som sa zastavila aby som sa obzrela keď praskol konár. "Halo? Je tam niekto?" Počula som len zavrcane. Začala som utekať až kým mi do nohy neudrela ostrá bolesť.
"Aaaauuu!" Bolo má počuť asi až na Antarktídu. Neviem čo to bolo ale bolelo to veľmi. Nemohla som hýbať nohou. Ani len sa jej dotknúť. Z krikov vybehlo nejaké zviera. Potiahla som nohu a ešte raz som skricala. To zviera sa ku mne priblížilo ešte viac.

"Prosím daj mi pokoj." Rozplakala som sa. Keď som sa zapozeral tak i došlo že je to maly kojot. Zobrala som ruku a rukou mi naznačila aby odišiel. Zavrčal trosku a odišiel. Sedela som schulena do klbka tak ako mi to noha dovoľovala.

Lukáš pov:
"Ravi prečo i jej to nepovedal?"
"Ty si s ňou chodil mal si jej to povedať ty! Alebo Lucka je jej najlepsia kamarátka!" "A ty si jej brat!" Mal som nervy ako ešte nikdy v živote. "Kam bežala?"
"Do lesa." Povedala Bonnie.
"Dobre." Vyšiel som vybehol som po schodoch obliekol sa a vídal sa do lesa. Ostatný asi chceli urobiť to iste tak sme sa stretli pri schodoch. "Dnes. Je najchladnejšia noc v marci. Má byt -3 a neviem ako to je možné. A ona tam je mokrá a len v plavkách. Takze idem po ňu. Ak ju niekto nájde tak ide hneď domov a zavolá nám." Všetci sme sa vidali sami do lesa. Viacerými cestickami.

Bol som v lese asi pól hodinu.
"Alex!" Stále nič. Počul som ako niekto skríkol. "Alex?! Kde si?!" A potom druhé skriknutie. Svietil som baterkou všade. Až kým sa mi neodrazili od svetla niekoho oci. Zvieracie oči. "Dobrý kojot." Prišiel bližšie ku mne a nevyzeral že mi chce ublížiť. Možno sa chce hrať. Išiel som ho pohladkať ale cvakal po mne zubami. Tak asi sa nechce hrať. Zahryzol sa mi do teplaky a začal na ťahať. Tak som išiel za ním. Uvidel som niekoho schuleneho na zemi. Alex. Hneď som ku nej pribehol. "Ďakujem maličký. Alex??" "Hm?" Dobre chcel som ju zodvihnúť ale zakricala. "Kľud." Zasvietil som baterkou na jej nohu. Doriti. Päsť na medveďa. Vyzliekol som si tričko mikinu a bundu a obliekol jej to obliekol som jej aj ponožky obidve moje ponožky aj topánky nejako. "Budeš v poriadku." Nemal som tu signál.

Zasvietil som si na tu pascu. Bol tam návod na zneškodnenie. Pozrel som sa na počasie čo mám v mobile. -2,7. Cítil som to mrzli mi pery ruky aj telo. Keď som pozrel na Alex bolo mi jej ľúto. Zasvietil som na to zneškodnenie. Po 20 tich minútach som o zneškodnil a vytiahol jej nohu. "A-Alex?" Mrzol som.
"Áno..." "len chcem vedieť že žiješ." Vyzliekol som si teplaky a obliekol jej ich. Nechcel som aby mrzlq. Pozrel sim ešte raz na počasie. -3,7. Dopice nemala byt až taká zima. Postavil som sa aj keď som sa cely triasol. Zobral som ju nejako na ruky a ona si obmotala ruky okolo môjho krku. "Ďakujem Luky. Lubim tá." Neviem či to hovorila z toho podchladenie alebo naozaj ale na sekundu má to zahrialo pri srdiecku. Hľadal som východ z lesa a našiel som ho o pól hodinu. Očami som vyhľadal nás dom. Našiel som ho bol od nás len pár metrov. Ale nohy má už vôbec nepočúvali. Neviem či to zvládnem. Spadol som na zem a Alex spolu so mnou.