Milujem ho

13#

Lukáš pov:
Rovná čiara. To znamená koniec. Počul som doktora. "Čas smrti 16:57." Nie. Nemohla zomrieť. Otvoril som dvere a rozbehol som sa ku nej. "Kurva toto mi nemôžeš urobiť Alex. Prosím kurva dychaj!"  Začal som pre tento krát s masážou srdca ja. Dvakrát som jej vdýchol do úst. Stále nič. "Alex prosím. Neopúšťaj má. Nie teraz, keď som si uvedomil čo ku tebe cítim." Všetci sa na mňa pozerali. "Lexa milujem ťa tak sa prosím zobuď!" S mojim výkrikom som jej udrel päsťou na miesto kde má srdce. Náhle otvorila oči. "Kde to som? Lukáš? Si to ty?" Ihneď som ju objal. Dovnútra vtrhol Ravi. "Sestrička moja malá. Tak som sa p teba bál. Veľmi tá ľúbim. Toto mi už prosím nerob." Vyšla mu z oka slza. "Dobre vy dvaja odíďte z tejto izby nech môžeme pracovať." Poslúchli sme.

"Lukáš? Miluješ moju sestru?" Prikyvol som hlavou na súhlas. "Kde si bol každú noc a každé ráno?" "Bol som tu. Pri jej posteli. Chcel som tu byt ak by sa náhodou zobudila."
Len prikyvol. Doktor vyšiel z izby. "Môžete ísť za ňou. S tebou Rómeo sa chcem porozprávať." Ukázal na mna prstom. "Choď hneď som tam." S doktorom sme zašli až do jeho kancelárie. "Ako sa voláš?" "Lukáš Salvatore." "Na aku chodíš strednú?" Čo som na nejkom výsluchu? "Všeobecná." "Aha hmm. Chcem ti povedať ak by si mal záujem o zdravotnú školu vybavíme ti to všetko. To čo si tam predviedol bolo niečo úžasné. Nevzdával si to aj keď ja som už zaznamenal čas smrti. Vedel si kde a ako silno tlačiť. Aj to s päsťou. Vedel si ako silno tak aby si jej viac neublížil kvôli tým zlomeným rebram. Tu ti dám leták. Zváž to." "Ďakujem. Zvážim." Zobral som mu leták z ruku a išiel som ku Alexinej izbe. "Dobre si tu idem zavolať Lucke a povedať jej novinky daj mi pozor na sestričku." "Jasan." Ravi odišiel a nechal nás samých.

"Alex. Chcem sa ti ospravedlniť za tu pusu." "Ne ja sa chcem ospravedlniť tebe za facku. Tá pusa a aj to všetko okolo toho sa mi páčilo len som sa zľakla a spanikarila." Objal som ju ale nie veľmi silno. "Počula som že sa mi zastavilo srdce a tebe môžem ďakovať zato že žijem. Ďakujem." Pousmial som sa. "Nedakuj mi. Naozaj. Ja som si len nechcel pripustiť to že si mŕtva. Ale už nie si mŕtva." "Ďakujem Lukáš." Chytila má za ruku. Neviem či som to pochopil dobre ako signál. Naklonil som sa ku nej a pomaly som sa približoval ku jej perám. Urobila niečo čo som nečakal. Pritiahla si má a pre tento krát pobozkala ona mňa. Bozkávali sme sa a bolo to niečo úžasné. "Lukáš už prestaň bozkávať moju malú sestričku lebo ti rozbijem hlavu." Zasmiali sme sa na jeho poznámke.

Alex pov:
Celé telo má bolelo, ale bozk s Lukášom mi daroval silu a energiu. "Ravi kedy príde Lucka?" "Už len päť dni. Ale hovorila mi že sa pokúsi presvedčiť oca aby prišli zajtra." Prikývla som. Teraz potrebujem mat pri sebe najlepšiu kamarátku. "Lukáš pre boha čo sa ti stalo s tvárou? Kto ti to urobil? Ja toho človeka zabijem!" "Lexa som v poriadku. Ale ak ho chceš zabiť tak musíš zabiť Raviho." Ravi mu ublížil? To si musí zo mna strielať! "Ravi! Ešte raz sa ho dotkneš a si mŕtvy človek! Je ti to jasne? Je ti to jasne. Ďakujem. Ľubim ťa." Začal sa smiať a bohuzial je jeho smiech nákazlivý čiže som sa začala smiať aj ja. Pichlo mi pri srdci a začali má bolieť rebrá, neubránila som sa a urobila som bolestivú grimasu. "Lexa si v poriadku? Boli tá to veľmi? Pôjdem po doktora."

"Lukáš. Som v poriadku. Nevolaj má Lexa a neboli to veľmi." Neveril mi. Teraz na mna musí byt hnusný pohľad. "No Alex. Čo sa ti stalo? Kto to urobil?" Pozrela som sa na Raviho nechápavým pohľadom. "Že čo sa ti stalo Alex." "Ja neviem. Nepamätám si to." Už chcel niečo povedať ale vyrušil ho príchod doktora. "Ja som vás ošetrujúci doktor Melendez. Priviezli vás tu so zlomenimi rebrami a menším otrasom mozgu. Máte pomliaždiny na rukách, nohách a mnohopočetné škrabance a odreniny na zbitku tela. U nás si poležíte ešte tri dni a budete môcť ísť domov. Ak by sa Vám stav zhoršil choďte na urgent a vyžiadajte si má u sestričky Gilbertovej. Nejaké otazky?"
"Pán doktor chcela som sa Vám poďakovať že ste na mna dávali pozor a že ste sa ujali môjho prípadu. A mohla by som niečo dostať na bolesť? Neskutočne má boli hlava." "To nestojí za reč. A áno predpíšem Vám niečo. Rómeo pod so mnou prinesieš svojej Júlii lieky." Pozrel na Lukáša ten pochopil a odišiel spolu aj s doktorom. S Ravim sme sa rozprávali o tom o čo všetko som prišla. Teda oni sa bezo mna naozaj nikdy nevedia zabaviť. To bude tým aka som úžasná. Po desiatich minútach prišiel Lukáš a podal mi lieky. "Musím ísť." S tými slovami si bral veci z vešiaka. "Čaute." Odišiel. Zasa odišiel.

Po dlhšom čase ďalšia časť. 😅 dúfam že sa veľmi nehnevate. V ďalšej časti Vám ukážem ako vyzerá Lucka. Ďakujem za každého z vás ktorý má podporuje v pisani❤️ ak má chceš podporiť tak tento príbeh zdieľajte medzi priateľmi. ❤️