Milujem ho

46#

Alex pov:
Čo mu mám povedať. Leží vedľa mna a drží má okolo pasu. Cítim sa ako predtým. "Lukáš?" "Hmm?" Už zaspaval. Jeho pery na tom neboli dobre a už vôbec nie jeho plodnosť.. Kvôli mne nebude mat môcť deti. Teda aspoň to jedno bude mat. "Ďakujem. Zachránil si mi život." Otočila som sa tak aby som ho mohla pobozkať na čelo.
"Som rad že som tá našiel." A pritiahol sa ku mne a zaspal. A ja tak isto.

Po týždni nás pustili z nemocnice naša sestrička bola Elena. Bolo to celkom v pohode. "Dúfam že už ku nám nedojdes Alex. Si tu viac ako doma." Len som sa zasmiala nad Eleninou poznámkou a objala ju. Spadla mi barla. Doktor povedal že mám šťastie že mám nohu, no ja sa momentálne cítim že je nešťastie mat tu nohu. Stále ak sa na ňu postavím tak to pekelne boli.
"Švihnem ti ju." "Ďakujem zlatko." Pobozkala som môjho úžasného snúbenca. "A doma na teba čaká prekvapenie. Preto lebo si úžasná snubenica a chcem ti to darovat."
"Ja tá raz zabijem. Tak poďme." Pomohol mi sadnúť do auta a išli sme. Cestou som zaspala. Ani neviem ako. Konečne sme dorazili domov. Pomohol mi vojsť do domu a odniesol má do obývačky. Na gauči bola veľká darčekové krabica. "Vianoce už predsa boli." Zasmial sa. "Otvor to." Otvorila som krabicu a nemohla som verit vlastným očiam. Šteniatko.

Neviem čo to je za plemeno ale je nádherne. Bolo to malé a chlpaté.
"O. Môj. Bože! Je nádherne! Milujem ho aj teba! A inak zlatko čo je to za plemeno?" Zobrala som si toho malého krpca na ruky. Olízol mi celu tvar. Zasmiala som sa. "Aj ja tá milujem. A je to Japonska Akita. Nemajú veľmi radi ľudí. Dokonca bol o akože natočený film. Haciko. Pes čakal ba svojho majiteľa 9 rokov je to podľa reality takze tak."
"Je nádherná alebo on počkaj co to je?" "Je to fenka. Meno je na tebe. Je tvoja." Zamyslela som. Je taká. Mala. Chlpatá. Absolútne má nič nenapadlo. A je aj guľatá.
"Gulička."

"Čo?" "Bude Gulička. Je vieš mala chlpatá a guľatá. Je perfektna." Kai má pobozkal. Asi 10 minút po nás prišli domov Lukáš a Bonnie a to už nedopadlo tak dobre ako som cakala. "To psisko z domu pôjde preč! Nebudem tu mat psa! Čakáme dieťa a čo potom Hm?! Čo ak ho ten pes pohryzie?? Hm?! Čo potom?" "Láska. Ukľudní sa. To bude tým tehotenstvom. Je to psík. A Alex je šťastná. My sme šťastný. Čo to tak nechať Bonnie?"
"Robte si čo chcete. Ale nech sa ku mne ani nepribližuje." Nahnevané odišla do izby. "Nepocuvaj ju." Prihovárala som sa Guličke. "Ako sa vola?" "Gulička." "Heh. Pekne meno si jej vybrala. Takze ona nám bude sprijemnovat tie tri týždne čo budeme spolu doma?" "Tá ich bude sprijemnovat mne. Neviem kto ich spríjemní tebe." Začali sme sa všetci smiať.

Večer som si ľahla na gauč pretože po schodoch to ešte nezvládnem a Gulička ležala na zemi. "No pod. Pod ku mne hore. Hop!" A skočila na gauč. Ľahla si predo mna a skrabkala som ju kým sme obidve nezaspali.

Tri týždne neskôr
Gulička už je trosku väčšia. A aku robí bordel. Včera rozbila nejakú vázu keď sme sa naháňali. Museli sme sľúbiť Lukasovi že sa už nebudeme naháňať. "Ochvilku príde Abuela." Povedala som Kaiovi. "Dobre. Idem niečo rýchle navarit nejaký šalát." Len som prikývla. Zajtra idem do školy.

Poobednajsok s Abuelou nebol až taký zly. Som dosť unavena hneď som si ľahla už do mojej a Kaiovej postele spolu s Gulkou a zaspali sme. Ráno má zobudila Gulička. Olizovala mi prsty na nohach. Vstala som s postele a urobila si rannú hygienu. Obliekla si nejaké teplaky a mikinu. Nemusím sa obliekať ako slapka aby som vedela že som krásna. Kai mi to hovorí každé ráno. Akurát teraz tu už nie je neviem prečo. Zisla som do kuchyne a môj milovaný si robil raňajky. "Wau! Si nádherná zlatko." Pobozkal má na čelo.
"Idem vyvenčiť Gulicku." Prikyvol a ja som s ňou išla na záhradu. Hodila som jej loptičku a ona ju nechcela priniesť. Skúšali sne to asi 15 minút a ona nič. Prišli sme dnu. "Nechcela mi priniesť loptičku." Urobila som moju detskú nadutú tvar. "Akity neaportuju." "Aha. Tak Gulička ostan doma. Ja prídem hneď po škole. Lubim tá." A dala som jej boztek na čelo. "A teba milujem." Pobozkala som Kaia.

Vošla som do školy a všetky oci boli na mne. Už som si nato zvykla no. "Fajn som naspäť! Tak otocte sa." Každý sa pozrel vlastným smerom. Prišla som na hodinu biológie ktorú už neučí môj krásny snúbenec. Zastavila sa pri mojej lavici Mia. "No čo potrebuješ tento krát? Povedať mi aka som kurva alebo niečo?" "Nie chcela som sa tá opýtať ako ti je. Po tom čo si zistila že si neplodná a stupila si do medvedej pasce." Odkiaľ to všetko môže vedieť.

"Ehm hej. Je mi fajn." Mia sa len na mna pozrela a vedela že klamem. Dala som si kapucňu na hlavu a rozmýšľala odkiaľ to môže vedieť a že ak to vie ona či to nemôže vedieť niekto další. Po hodine som vyšla na chodbu a všade boli moje fotky s nápisom: Kurva sa môže jebat bez ochrany! Je neplodná!
Kto niečo take môže napisat. Začala som tie fotky trhať zo skriniek. "Kto to spravil?! Hm!" Rozplakala som sa. Z dverí od wciek vyšiel môj brat. "Čo to dopekla... každý kto si to o mojej sestre mysli nech dvihne ruku. Hm? Nikto. Tak každý z vás nám pomôžte strhať tie kokotiny zo stien a skriniek." "Ďakujem brasko." Objal má.

Každý to dával dole okrem Bonnie. Tá išla niekam s... Počkať... To je Klaus. Išla som nenapadne za nimi a vypočula som si rozhovor ktorý som nahrávala. "No už to vedia že je neplodná?" "Už to vie cela škola ty idiot."  "Fajn. O ňu je v podstate postarané a čo Lukáš?" "Toho nechaj na mne. Aj tak je do mna veľmi zaľúbený. Plus nezabúdaj čakám 'jeho' dieťa." "Hehe. Klaus junior. Páči sa mi to." "Fajn. Pod nech ľudia nerozmýšľajú kde sme." "Lubim tá." "Aj ja teba." A pobozkali sa. Sú to klamári. Musím to povedať Lukasovi. Čo najrýchlejšie som sa snažila dostať od tej miestnosti kde boli. Dúfala som že má nikto nevidel ale asi som dúfala zle. Prišla mi smska.
'Povedz o tom niekomu a tvoj Kai, Gulička, Lucia, Ravi a Noah. A hlavne Lukáš. Skončia bez hlavy ako on. Pekne to ihneď vymaž z telefónu.'  Bola tam pridaná fotka jeleňa bez hlavy....

Šťastný nový rok Ľudia! Dúfam že rok 2021 Vám prinesie veľa šťastia a zdravicka hlavne. Ďakujem za to že ste ❤️