Milujem ho

49#

Alex pov:
Mália už zaspala a ja som rozmýšľala nad všetkým. Postavila som sa potichu z postele a išla najst Lukáša. Bol na doktorskej izbe. "Lukáš môžem vojsť?" "Hej jasne." Vošla som a boli sme sami.
"Deje sa niečo? Stalo sa niečo Malii?" "Nie všetko je v poriadku len som nemohla zaspať." "Aha. Počkaj prezleciem si tričko lebo som si ho olial." Dal si predo mnou dole tričko. Jeho pokožka a svaly boli perfektne. Nevedomky som si zahryzla do pery a pristúpila ku nemu. "Alex deje sa niečo." Povedal tým jeho hlbokým hlasom.

Začal cúvať až narazil do steny.
"Celkom má desiš." Ignorovala dom jeho slova a vedela som presne čo chcem urobiť. Pobozkala som ho. Po tej dobe mi jeho pery veľmi chýbali. Pobozkal má naspäť a vášnivo sme sa bozkávali. Keby nás nevyrušili jeho telefón tak by sme asi ani neprestali. "No. Čo že mu je? Dobre ďakujem idem sa opýtať." A zrušil hovor. Začervenala som sa a on si obliekol tričko. "Treba nám 0- das? Teda budeš ochotná darovať krv?" "Áno ale nehovoril si že to pocka do rana?" "Áno lenže chlapec je Alergik a neviem prečo som to nevedel a povedali mi to až teraz aj keď som sa pýtal sestry!" Bol rozčúlený. "Dobre pod dám mu krv. A nerozčuluj sa." Išli sme po chodbe. "Zoberieme od teba len liter." "Zoberte dva. Nikdy nevieš či sa niečo nepokasle." "Mame nejakú 0-. Nezoberiem od teba dva litre." "Ale zoberies." "Ako myslíš. Technické otazky. Inak nebudeš môcť darovať krv. Požívala si alkohol, alebo iné omamne latky v posledných 48 hodinách?"

"Len nikotín." "Dobre tak pod." Prišli sme ku sestričke. Chvála bohu bola nejaká mladá. "Tak liter?" Pozrel sa na mna a videl že už idem niečo povedať. "Zoberte jej dva. Na jej vlastnú žiadosť."  "Áno chcem aby ste mi zobrali dva litre krvi pre tamteho chalana."  Usmiala som sa. Ten môj klasicky úsmev. Lukáš sa začal smiať.  Ten jeho smiech stále zbožňujem. Pichla mi uhlu do ruky a Lukáš má držal za ruku pretože vie že nenavidim ihly. Otvorili sa dvere.
"Ahoj Zlato." "Alex? Čo tu robíš?"
"Darujem krv?" Neisto sommu povedala a usmiala sa. Hneď som pustila po tej vete Lukáša za ruku. "Ale prečo nie si doma veď si nemala šancu o tom vedieť." "Bola som u Malii u mojej kamarátky."
"Myslíš tu samovraždu?" Zasmial sa. "Kai prestaň. Nie je to vtipne."
"Viem prepáč dobre tak. Veď máte už liter prečo beriete ďalej." "Lebo chcem dať 2. A skús mi povedať že nemôžem a skončíš."

Bol ticho. "Fajn musím ísť len som Vám prišiel povedať že sme ho museli dať do umelého spánku." A odišiel. Zobrala mi Au druhý liter a postavila som sa. Zakrútila sa mi hlava a spadla som do Lukasovej náruče. "Som v pohode. Idem za Maliou." "Odnesiem tá. Sestrička priprav veci na transplantáciu krvi." Zasmiali sme sa pretože to povedal ako debil. Zobral si má ako princeznú na ruky a cestou som zaspala.

Lukáš pov:
Zobral som ju na ruky lebo nebol dobrý nápad zobrať jej dva litre krvi. Išli sme po chodbách a ona zaspala. Dal som jej pusu na celo. Cestou som stretol Kaia. "Salvatore daj ju dole!" Kričal cez celu chodbu. "Ticho. Spi." "Prečo sa stále pchaš ku MOJEJ snúbenici?!"
"Tebe jebe alebo čo? Je to moja kamarátka už od mala. Tak sa ukľudní Malachai." Viem že to oslovenie nenávidí. Obišiel som ho a položil ju na posteľ ku Malii. Keby len vedela že ju stále lubim.
"Dobrú noc." A odišiel som.

Ráno som ich zobudil. "Dobre ranko. Vstávate ty chod podpísať papiere na prepustenie lebo každú chvíľku prídu vaši. A ty Alex ju zoberies ju ku nám." Obe Prikyvli. Alex jej začala baliť veci. "Mali by sme sa porozprávať." "Myslíš o tej puse? Prepáč Lukáš nechala som sa uniesť tvojim telom ale to sa už nestane bola som vieš unavena a nerozmýšľala som." Len som Prikyvol. "Tak zober ju domov." Teraz prikývla ona. Mália podpísala papiere a podpísal som ich aj ja že je v poriadku. Odišli. Urobil som si kávu keď som počul krik na chodbe. Vybehol som a bo tam Maliin nevlastný otec. "Pan Hale ukludnite sa. O čo sa jedna?" "Kde je Mália je to moja dcéra prečo ste ju pustili?!" Kričal po celej nemocnici a už má to nebavilo tak som zvýšil hlas ja.
"Pane vašu nevlastnú dcéru sme pustili na jej požiadanie! Má 18 mohla si podpísať prepúšťacie papiere!" "A kde je?!" "Myslím že ak by chcela aby ste to vedeli tak Vám to povie. Teraz vás musím poprosiť aby ste opustili nemocnicu alebo zavolám SBS."
"Ešte sme neskončili!" Odišiel.

Alex pov:
Zobrala som Maliu do auta a išli sme. "Tak tu bývame." Mália vyšla z auta a mala prekvapenie v očiach. "Koho je to dom?" "Môj a Lukášov. Jeho otec ho na nás napísal pred smrťou. Bol to uzasny chlap." Vyšla mi slza z oka ktorú som ihneď zotrela. "Nezlacní sa Guličky." Vošli sme dnu a gulička na ňu začala skákať. "Neskáč!" Pozrela na mna a odišla. "Tak ukážem ti kde budeš spat." Bonnie zisla dole schodmi. "Kto to je a čo tu chce?" "To je Mália a bude tu bývať." "No nie! Nebudeš si tu vodiť kamarátky alebo neviem kto je to zač len tak! Ak by o tom vedel Lukáš...!" "No moja zlata tebo dom patrí mne a Lukasovi čiže tak! Nespravaj sa ako by patril tento dom tebe! A Lukáš o tom vie on to navrhol takze už prestaň robiť ako keby bolo všetko len o tebe!"

Ospravedlňujem sa že dlho nevyšla časť ale chápete nemala som nato vôbec mood ale už budú vychádzať lepšie časti