Milujem ho

25#

Alex pov:
Už sú to dva týždne čo je Lukáš preč. Skolu som ukončila a učím sa na diaľkové učenie. Nedokážem tam chodit. Už len tam zájdem nejaký vypísať nejaké papiere o distančnom vyučovaní. Obliekla som si lukasove teplaky a jeho mikinu. Milujem jeho vôňu. "Dohre ráno Róbert. Ako ste sa vyspali?" Pokrutil nado mnou hlavou. "Alex už som ti hovoriť tykaj mi." "Jasne stále na to zabudnem. Čo by ste si dali.. teda dal na raňajky?" "Ale noc netráp sa. Utekaj do školy. Volal tvoj brat máš sa zastaviť doma." "Jasne ďakujem." Celé dve týždne potláčam slzy. "Aj tebe tak chyba?" Nevydržala som to dlhšie a nechala ich ísť. "Áno Alex. Aj mne tak chyba. A neplač. Hneď čo to bude možné pôjdeš za ním." Prikývla som zotrela som si slzy a naštartovala jeho motorku. Ešte nemám vodicak ale je mi to jedno.

Po krátkej chvíli som zastavila pri škole. Ako to len ja tu nenavidim. Vošla som dovnútra a všetci sa na mna pozerali. Už to nie som sa. Stále upravená a pekne oblečená. Niekto má objal zozadu. Otočila som sa. "Ahoj Lucka." "Ahoj ako ti je?" "Nezomrel. Len odišiel. Čiže dobre." Naklonila sa ku môjmu uchu: "Mne klamať nemusis." Pousmiala som sa aj keď to nebolo uprimne. Večer mu konečne zavolám. "Idem do tej riaditeľné." "Nechces si to náhodou ešte rozmyslieť?" "Nie moju skrinku už pridelili novému žiakovi. A mne to takto bude viac vyhovovať." S tými slovami som odišla. Išla som okolo Lukášovej skrinky. Bolo na nej červeným napísané vrah. "Kto to napísal?!" Zakricala som. Všetky oci padli na mna. "Dopiče pýtam sa vás niečo!" Všetci boli ticho. Aj učitelia len pozerali.  "Ja." Pozrela som sa tým smerom. Klaus. "Ty skurvysyn!" Začala som ho udierat rukami do hrude a rozplakala som sa. "Snáď neplačeš pretože chodíš s vrahom." Začal sa smiať. A niektorý žiaci spolu s ním. Ešte viac som sa rozplakala. "On nie je vrah jasne?!" Dala som mu facku. Išiel mi ju vrátiť ale niekto mu chytil ruku. "Snáď si ju nesiel udrieť?!" "Teba do toho nič nováčik!" Ten chalan mu dal päsťou. Prišiel tam učiteľ a rozdelil ich. "Pan Diaz poďte so mnou do riaditeľné a tak isto aj vy slečna Thomasová." Nasledovala som učiteľa. Sedeli sme v čakárni a čakali na riaditeľa. "Som Noah." Pozrela som na neho. "Alex." "Nechcem sa pytat ale o čom to malo byt?" "Keď sa nechces pýtať tak sa nepýtaj." Odvrkla som mu. Nemám záujem sa tu s niekym vybavovať. Chcem len podpísať papiere a odísť.

"Nemusíš byt hnusná. Nechcel som aby tá udrel pretože ženy sa nemlátia." "Ja viem. Prepáč. Ďakujem zato." "Zamalo. Nevidel som tá tu." "Hej. Odchádzam. Idem na dištančné vyučovanie." "Prečo?" Ešte väčšiu hlúposť sa nemohol opýtať. "Kvôli takýmto veciam čo sa stali pred chvilkou." Prišiel riaditeľ a zavolal si nás do jeho pracovne. "Slečna Thomasová. Pan Diaz. Čo to malo byt?" Vysvetlila som mu čo sa stalo. Učitelia tu mali Lukáša radi. Čiže pohodka. "Dobre. Alex ohľadom tvojho vzdelávania. Ešte stále si bola žiačok tejto školy čiže tá musím potrestať. Ale príde mi ako najväčší trest ak budeš ešte týždeň chodit do tejto školy. Dnes ti týždeň začína. A pan Diaz. Váš trest. Cely ten týždeň budete pomáhať Alex." Prikyvli sme a odišli. Vedela som že nemá zmysel hadat sa. "Nemám skrinku." Pozrel sa na mna. "Čo?" "Že namam skrinku pretože ju dali tebe." "Aha. Das si do mojej.. tvojej... našej skrinky." Zasmiala som sa. Po dlhej dobe uprimne. Vošli sme do triedy a zrak padol na nás. To musí byt pohľad. Nový žiak pekný vysoky upravený,a ja, bývala queen bee na škole sa zmenila na trosku v teplákoch a mikine.

Sadla som do zadnej lavice pri okne. Niekto si sadol ku mne. Noah. Len som si dala kapucňu a ľahla na lavicu. "Vypadni." Zdvihla som zrak. "Mia. Paľ do piče." "Nie ty pekne moja zlata vypadni z môjho miesta. Nebudeš tu sediet a teraz padať ty obyčajná kurevska špina." Postavila som sa a dala si dole kapucňu. To som nemala robiť lebo som odhlásila moje vyplakané červené oči. "Pozrime sa. Z našej kráľovnej školy sa stala fetacka." "Mia ty si taká kurva že by som ti vydriapala tie tvoje oči ale chcem čo najskor vypadnúť z tejto školy. Takze to nedopadne tak ako minule." "Zbila by som tá. Predtým si má prekvapila nečakala som to. Ale teraz som pripravená. Ale vieš čo taká nula nebudem sa s tebou baviť." Rozčúlilo má to. "Ale nezabudni. S tou nulou si sa dakedy kamarátila viac ako s hocikým na škole. A tá nula tu pre teba bola keď tvoj opitý tatko mlátil tvoju mamu." Poslednú vetu som jej pošepkala. Zamračila sa ale zdalo sa mi že som na sekundu v jej tvari videla... pokoru? "Brachanec na tu si davaj bacha a na tvojom mieste by som s ňou nesedela ak nechces dostať nejakú chorobu." Išla preč a sadla si za iný stôl.

Skôr než som niečo stihla povedať prišla mi SMS. 'Milujem tá zlato. Hľadám si prácu aby som zarobil a posielal ti nejaké peniaze na môjho otca. Zmenil som si meno aby má nikto nespoznal. Ulož si má ako Sama. Stále a teba myslím. Bývam zatiaľ v motely. Mám spolubývajúceho "yey" ale je celkom cool. Dobre milujem tá a chybas mi večer zavolám pa❤️' usmiala som sa. Iba on mi dokáže zlepšiť náladu v každej situácii. "Už ti píše ten tvoj vrah!" Niekto v triede zakričal. Chcelo sa ki plakať. Ale udržala som to v sebe, až na jednu maličkú neposlušnú slzu. Stierka mi po líci ale ihneď som ju zotrela. Noah sa zrazu postavil. "No čiže. Neviem o čo sa jedna ale dajte jej kurva pokoj a starajte sa do iných veci. A Mia. Nestojí ki ani za ten kyslík premrhaný ktorý práve kvôli tebe premrhávam. A kto sa ešte raz ku Alex ozve bude mat čo dočinenia so mnou!" Všetci sa poobzreli a šuškali. Noah si sadol. "Ďakujem ale to si nemusel." "Ale ja som chcel." Začervenala som sa. "Už vymenila vraha." Počula som ako niekto v predu povedal a už som to nevydržala ale zobrala stoličku od vedľajšej lavice a hodila ju tam dole.

Nová časť taká celkom nudná. Ale mám dosť plánov čo sa stihne za tu dobu udiať. Prosím podporte má vote alebo zdieľajte medzi priateľmi. Hore je fotka Noaha.