Potter twins

Problémy

Hazel
Keď som sa dozvedela že Klofana odsúdili k smrti, len kvôli Malfoyovemu simulovaniu tak sa mi chcelo kričať, plakať, nadávať a toho chlapca doslova zakliať.

Tento krát nepomohlo ani moje ukrývanie emocií, ktoré bolo takmer na profesionálnej úrovni. Keď začal Hagrid nariekať, tak som sa mu so slzami hodila okolo krku a bolo mi úplne jedno že som vyzerala ako slaboška.

Úplne si pamätám na Ronovu vetu. "Hazel. Ty vieš aj plakať?" Teraz ma to celkom pobavilo, ale v tej chvíli mi do smiechu nebolo.

"Zabijem ho. Zabijem ho!" Neovládla som sa a začala som kričať pri odchode z Hagridovej chatrče.

Všetci na mňa hodili ustarostené pohľady, ale ja som sa aj tak neukľudnila.

"Veď mu ani neublížil. Mal jeden škrabanec. A za to má akože to nevinné zviera zomrieť?" Žilami mi prúdil adrenalín a zároveň hnev. Pre mna najnebezpečnejšia kombinácia.

"Ja viem Hazel. Tiež by som ho najradšej zabil." Priznal sa Harry. "Ale teraz máme iné problémy ako Malfoyov hrdý zadok."

Mal pravdu. Veď len nedávno sa nám udial ten incident s Peterom Pettigrewom.

Flashback
"Harry a si si istý?" Opýtala som sa pošepky, ale brat ma v sekunde utíšil.

Uprostred noci ma vytiahol na Rokfortskú chodbu s tým, že sa tu pohybuje Peter Pettigrew. Neverila som mu, ale keď mi ukázal mapu od dvojčat tak mi takmer vypadli oči.

Boli sme tu sami dvaja. Potterovské dvojčatá. Aké roztomilé. Zachichotala som sa, ale Harry ma opäť utišil.

"Mapa ukazuje že je tu." Šepol Harry a obidvaja sme sa začali obzerať okolo nás. Nikde nebolo nikoho.

"Harry toto sa mi nezdá. Tá mapa musí byť pokazená." Nebudem klamať. V tej chvíli mi nebolo všetko jedno, hlavne keď sa spoza Harryho zjavila postava v čiernom plášti. Nemusela som sa poriadne ani pozerať. Severus.

"Potter, prečo sa potuľujete so sestrou Rokfortskými chodbami v strede noci?" Opýtal sa. Bolo na ňom viac ako vidno že Harryho nemá v láske. Už len podľa jeho chovania k nemu. Naopak mňa mal vraj rád. A choval sa ku mne aj milšie.

"Verím že sa to niako vyrieši." Vytrhla ma z myšlienok Hermiona, ale v jej očiach som videla že tiež jej nieje všetko jedno.

Dni sa v Rokforte vliekli čím ďalej, tým pomalšie. Hrozne veľa žiakov malo stres nad tým že vraj sa po škole pohybuje kriminálnik Sirius Black, ale to mi práve teraz problém nerobilo.

Väčší stres som mala nad dnešným zápasom proti biflomoru. Nielen kvôli samotnému zápasu, ale aj kvôli počasiu. Strhol sa totiž hustý lejak a hmla, takže na zápas to moc priaznivé podmienky neboli. Dokopy som nevidela nič a to som v tomto počasí mala ísť odohrať zápas.

"Zvládneme to?" Opýtala som sa smerom na Harryho.

Ten miesto odpovedi do mna drgol ramenom a s úškrnom prevrátil oči. Tým mi naznačil že áno zvládneme to. Boli sme na seba tak naviazaní, že sme vedeli komunikovať takmer bez slov.

O chvíľu sme už boli na ihrisku. Vyletela som na svoj bod, takže pred tri obruče a popukala si prsty na rukách. Následne som si silno zahryzla do pery a odštartoval sa zápas.

Napriek počasiu sa zápas odohrával celkom fajn. Odrazila som každú jednu strelu čo mi mierila do obručí, teda až na jednu ale tu bolo takmer nemožné chytiť. A neposlal ju nikto iný ako Cedric Diggory.

Zrazu som zacítila prudkú bolesť, ktorá vychádzala z jazvy a divný pocit. Automaticky som začala pohľadom hľadať Harryho. Nevedela som ho nájsť, ale keď som lepšie zaostrila zrak tak som si všimla padajúceho chrabromilčana z oblakov. Bol to Harry.

Bez rozmýšlania som letala smerom na ňho. Ako o život. Odstrčila som všetkých, ktorý boli v ceste. Ale nestíhala som to.

Dopekla! Veď on zomrie. Začali mi tiecť slzy. A potom som si spomenula. So Severusom sme začali hodini levitácie na predmetoch. Nevedela som však či to bude fungovať, pretože na ľuďoch som to ešte neskúšala, ale mohla by som aspoň spomaliť jeho pád.

Vytiahla som čo najrýchlejšie prútik a namierila ho na Harryho. Plno som sa sústredila a presunula všetku energiu čo mi ostala na jeho telo. Zoslabla som. Všetky časti tela som prestávala cítiť a ledva som dýchala. Všimla som si že jeho pád bol výrazne pomalší. Dopadol na zem. Ale v pomalej rýchlosti.

Vydýchla som si. Všetci sa okolo neho nahrnuli a začali ho zbierať zo zeme. Dorútila som sa tam so slzami v očiach a ako prvé sa predomňa hodil Cedric.

Bránil mi v tom dostať sa až ku Harrymu. Stál mi v ceste a ja som potrebovala vidieť svojho brata. Zrazu som zahliadla Pomfeyovú ako ho už berie na ošetrovňu. Chcela som ísť za ním, ale Cedric ma stále nepustil.

"Cedric, uhni!" Začala som na neho kričať a búchať mu do tela.

"Nie." Povedal v kľude popritom ako som do neho búchala a plakala.

"Viem že to je tvoj brat, ale nedovolím aby sa niečo stalo aj tebe. Nevieme čo sa stalo Harrymu že spadol.." odlmčal sa.

"Ale mám divný pocit že to ma na svedomý ten Black a ja nedovolím aby sa to stalo aj tebe." Povedal takmer po šepky.

Pozrela som sa mu hlboko do očí a roztiekli sa mi slzy ešte viac. Neverila som že pred niekym ukazujem svoju slabú stránku a už vôbec som neverila tomu že pred Cedricom Diggorym.

"Psst. Poď sem." Povedal a silno ma obímol. Začala som vzlykať. Takmer som stratila brata. Čo by som robila? Čo by som robila bez Harryho? Nechcela som na to ani myslieť.

"B-bude v poriadku?" Vzlykala som mu do hrude a on ma hladkal po hlave.

"Áno bude. Pomfeyová vravela že je v poriadku. Nebyť teba by však na tom mohol byť oveľa horšie. Videl som čo si urobila." Povedal a ja som sa k nemu pritisla ešte silnejšie.

Následne sa so mnou presunul mimo ihriska. Držala som sa Cedrica ako kliešť. Bola som stále otrasená z toho že keby ma nenapadbe levitácia, tak by Harry mohol zomrieť.

Naše objatie prerušil samozrejme jeden chlapec, ktorého by som najradšej na mieste zakliala.

"Žeby si Hazel Potterová, našla frajera. Není na teba akosi pristarý?" Chcela som niečo povedať, ale Cedric dokráčal rovno k Malfoyovi a pozrel sa mu vražedne do očí.

S Malfoyom ani nepohlo čo ma výrazne prekvapilo. Ale aj tak ma nahneval. Mala som toho dosť.

Prikráčala som k nemu a pozrela sa mu dohora do očí podobne ako Cedric. Len s tým rozdielom že ja som Malfoyovi bola tak po hruď.

"Akokeby nestačilo že kvôli tebe zomrie nevinné zviera. Musíš podpichovať aj ľudí práve v tých najťažších chvíľach. Uvedomuješ si ake choré to je?" Opýtala som sa ho, ale on mal na tváry stále ten instý kamenný výraz.

"Vieš čo si Malfoy?" Povedala som a stále mi tiekli slzy. Len v tej chvíli mi to bolo úplne jedno.

"Čo som Potterová. Čo podľa teba som?" Povedal už takmer nahnevane, ale mňa to neovplivnilo.

"Si jeden nechutný zbabelec a chudák." Povedala som a prešla okolo neho. Popritom som kývla na Cedrica, ktorý sa ku mne pridal a bez ďaľších slov sme odišli preč.

No nakoniec sa tretí ročník predsalen predĺžil😬prepáčte mi to, ale v tom ročníku sa toho odohralo dosť veľa tak to chcem aspoň stručne zhrnúť. Ďakujem za vašu podporu. Ste úžasní!