Potter twins

Druhá úloha

Draco
Netrvalo mi až tak dlho než som všetkých presvedčil že ples s Potterovou bola len hlúpa stávka. Taktiež som presvedčil Blaisa aby to zahral so mnou,  pretože som nechcel aby sa po škole rozprávalo že Malfoy má niečo s Potterovou.

Netrvalo to dlho a už môjmu výmyslu o stávke verila celá škola. Na presvedčenie slizolinčanov mi stačilo pár minút, keďže väčšina z nich sú mnou tak posadnutí, že mi uveria čokoľvek čo poviem. Tí to potom samozrejme vytrúbili celej škole a teraz som mal rešpekt celej školy, vraj som údajne vyhral stávku a že som zbalil Potterovú, čo sa ešte nikomu nepodarilo.

Je to až komické aká je táto škola pomätená a uverí čomukoľvek čo sa povie.

"Je divné že tomu naozaj uverili." Povedal som po chvíli Blaisovi, ktorý si robil niečo do školy.

"Pozri sa na akú školu chodíme. Čo si čakal." Povedal nezaujato a popritom pokračoval v jeho aktivite.

Bol som rád že niesom jediný kto túto školu nenávidí. Aj keď otec má voči nej väčší odpor ako ja. Ja ju ešte ako tak znášam. Otec ma dokonca odmietal zapísať na túto školu, keďže nenávidí polovicu učiteľov čo tu vyučuje. Ale predsa to je najlepšia škola pre čarodejníkov v Anglicku, takže nakoniec sa s matkou dohodli že ma sem zapíše.

Na tejto škole mám však rád to, že tu mám ako taký rešpekt. Teda minimálne od svojej fakulty.

"Vedel si že ďalšia úloha toho turnaja je už tento týždeň?" Prerušil ticho Blaise.

Povzdychol som si. "Hej bohužiaľ. Všade počujem len to jeho meno. Prekliaty Potter."

"Porazí jedného draka a zrazu je z neho celebrita." Prevrátil som očami.

"Prečo ho tak nemáš rád? Priznaj že sa ti celkom páči jeho sestra." Uškrnul sa Blaise a tým si vyslúžil môj nenávistný pohľad.

"Potterovú? A čo si sa pomiatol Blaise. Veď ona je tak- tak." Zasekol som sa. Pretože som na ňu vlastne nič zlé nemal. Ako odpoveď som započul len Blaisov smiech, ktorým ma parádne vysmial a preto som sa rozhodol že na hodinu elixírov odídem o niečo skôr.

"Choď do pekla Blaise." Zobral som si učebnicu na elixíry a pobral som sa preč.

"Kam akože ideš?" Ozvalo sa mi spoza chrbta, ale ja som sa už nenamáhal otočiť a išiel som si ďalej svojou cestou.

Vyšiel som na chodbu z ktorej sa ozývalo pišťanie a híkanie dievčat, ktoré si obzerali fotky metlobalových týmov. V sekunde však stíchli keď ma zbadali. Prevrátil som očami a pobral som sa smerom k učebni elixírov. Za normálnych okolností by som sa okamžite pri nich zastavil a ak by som mal šťastie, tak hneď by som mal ďalšiu babu na zábavku.

Hnevalo ma čo povedal Blaise. Ja a mať rád Potterovú? Veď to je absurdné! Vživote by som nemal niečo s niekým kto nieje úplne čistej krvi a už vôbec nie s Potterovou.

Z uvažovania ma vytrhol mne veľmi dobre známy smiech. Hazel?

Otočil som sa za hlasom a to čo som uvidel ma nemilo prekvapilo. Hazel Potterová kráčajúca po boku slávneho Cedrica Diggoryho. Nevedel som že sa znovu začali baviť. A už vôbec som nevedel prečo ma to celkom trápilo a hnevalo. Draco pochlap sa! Nič ťa do toho nieje. Je to len obyčajné dievča, ktoré sa čistou náhodou baví s chlapcom ktorý ti robí nervy. Je to úplne v poriadku. Povedal som si sám pre seba.

Pobral som sa in naproti a naschvál som drgol Cedrica do ramena. Ten sa s nemilým pohľadom otočil, tak že sa mu jeho oči zaryli do tých mojich. Nikdy predtým som si neuvedomil že sme vlastne podobne vysokí. Možno to bolo pretože som ešte nemal tú česť byť až takto blízko jeho osoby.