Potter twins

Cedricova šlapka

Hazel
Boli tomu už dva dni čo som sa dozvedela o tom že môj braček sa zúčastní trojčarodejníckeho turnaja a ešte stále som nevedela nič o tých drakoch, ktorých spomínal Malfoy.

Pýtala som sa už všetkých, ale nikto nič nevedel. Dokonca mi ani nechceli pomôcť pretože momentálne celá škola nenávidela Harryho. A keďže ja som bola jeho sestra, tak mi odmietali povedať aj keď toho vedeli naozaj málo.

Najviac ma však tie nenávistné pohľady všetkých len kvôli tomu že Harry sa zúčastní turnaja a nemá sedemnásť.

Naopak som uznávala študentov a študentky zo zahraničných škôl, ktorí rešpektovali to že Harry je vybratý a nerobili si z neho srandu. Rovnako ako starší študenti na Rokforte.

"Aké bolo včera interview s Ritou Skeeterovou?" Opýtala som sa ho po chvíľke ticha, pretože to ticho čo vládlo medzi nami bolo priam ohlušujúce. Včera mal totiž spolu s ostatnými súťažiacimi interview a úprimne som sa bála čo tam tá šialená ženská napísala. Nikdy som ju nemala rada.

"Veď ju poznáš. Vždy si navymýšla hlúposti." Povedal a jeho odpoveď mi stačila. Vedela som že nemá náladu sa rozprávať. Bolo toho na ňho priveľa a ja som ho chápala a rešpektovala.

Následne okolo nás prešiel urazený Ron Weasley, ktorý sa od vyhodnotenia súťažiacich odmietal s Harrym čo i len pozdraviť. Choval sa ako prerastené dieťa a doslova nas spaloval jeho pohľadom.

"Ako dlho sa budete s Ronom ešte hádať?" Neodpustila som si a Opýtala som sa Harryho keď Ron už nebol na dohľad.

"My sa nehádame. To on sa so mnou nerozpráva." Povedal Harry. Aj keď pravda bola taká že Ron bol na neho maximálne urazený.Prevrátila som nad tým očami, pretože ma Ron dosť nahneval. Akože uraziť sa na vlastného kamaráta za to že ho vybrali do turnaja? Veď to je hrozne hnusné. A ešte k tomu jeho prihlásenie nebolo dobrovolné.

"Hagrid mi povedal že mi dnes večer chce niečo ukázať." Povedal Harry a vytrhol ma z uvažovania.

"Myslíš že sa to bude týkať prvej úlohy?" Opýtala som sa.

"Myslim že áno." Prikývol Harry. Ďalej som tomu už nechcela venovať pozornosť. Všade sa o tom rozprávalo a ja som z toho mala len zbitočné stresy. Nemala som totiž z toho turnaja dobrý pocit. Tak som sa miesto toho snažila svoju pozornosť venovať blížiacej sa hodine.

Ďalšia hodina bola hodina elixírov, ktorá v poslednej dobe patrila medzi moje obľubené predmety. Nie len kvôli tomu že ju učil môj obľúbený učitel Severus ale celkovo ma bavili elixíri a išli mi najlepšie z triedy.

Keďže bol len začiatok školského roka, tak to znamenalo žr si musím vybrať nové miesto na sedenie.Automaticky som si to namierila k Hermione, ale Snape ma zastavil.

"Nie tak rýchlo, Slečna Potterová." Postavil sa mi do cesty. Pohľad mi zavadil o zmätenú Hermionu, ktorá nevedela o čo sa jedná rovnako ako ja.

"To nieje vaše miesto." Povedal a ja som sa mu zmätene zapozerala do očí. Nechápala som o čom hovorí.

"Pán profesor." Začala som. "Ale ja ešte nemám miesto." Povedala som, ale ten prekliaty Severus to mal podľa všetkého naplánované.

"Slečna Potterová. Žiadam vás aby ste sa posadila tam." Ukázal na miesto k oknu. Bála som sa kam ukazuje a dúfala som že to nieje nikto zo slizolinu. No opak bol pravdou. Jeho prst ukazoval na predposlednú lavicu pri okne kde sedel blonďavý chlapec a zabával sa tam s ostatnými slizolinčanmi.

Pozrela som sa naspäť na Severusa a on sa nenápadne uškrnul. Pozrela som sa na ňho s utrapeným pohľadom a dúfala že to nemyslí vážne, ale vedela som že na ňho to fungovať nebude. Preto som sa radšej otočila a nakráčala k Malfoyovi.