Potter twins

Diggory

Hazel
Bolo tomu už takmer mesiac čo skončil môj prvý rok na rokforte a ja som sa už nevedela dočkať na september.

Letné prázdniny neboli nič pre mňa. Okrem toho hrozného horúca, neskorých západov slnka mi starosti robil aj môj brat Harry ktorý cez prázdniny musí ostať u Dursleyovcov. Ako som ich ja nenávidela.

Možno boli moja rodina z hľadiska krvy, ale ja som ich tak nevnímala. Harrymu robili zo života peklo a kedže som s nim nejakým spôsobom prepojená, tak som cítila každú jednu jeho emóciu. Mávame dokonca rovnaké nočné mory a to ma taktiež znepokojuje.

Okrem toho na začiatku prázdnin som sa dočasne presťahovala k Severusovi Snapeovi. Minerva mala veľmi veľa práce na hrade, tak sa rozhodla že sa tam zabýva. Prosila som ju aby som mohla ostať s ňou ale ona ma odmietla a miesto toho bývam u Snapea. Aj keď nemám si na čo sťažovať. Väčšina chrabromilčanov s ním nemá dobrý vzťah, ale my sme si k sebe našli cestu.

Ako som tak sedela vo svojej izbe a sledovala deti hrajúce sa vonku na ulici, tak som sa rozhodla že napíšem Harrymu. Zaujímala som sa o neho a zároveň aj veľmi bála.

Milý Harry.
Tu je tvoja milovaná sestrička Hazel. Chcela som sa ťa iba opýtať, že ako sa máš? Ako to zvládaš s našou "milovanou" rodinkou? A tak. Ja sa mám celkom dobre. Pamätáš na to keď sme spolu ležali v tej nemocnici po tom incidente s pánom zla? Tak od vtedy mám ešte poriadne modriny a pekné jazvy. No každopádne zajtra máme narodeniny, tak dúfam že sa stretneme. Sľubujem že niečo vymyslím.
Posielam pusu. Hazel.

Potešila som sa nad vlastnou správou a následne som sa naďalej venovala sledovaniu okolia. Furt som uvažovala nad tým ako sme v prvom ročníku zabili profesora a vlastne aj voldemorta. Ale ja neviem. Nemala som z toho dobrý pocit. Niečo vnútri mi hovorilo že ešte zďaleka nieje po všetkom.

Ráno som sa zobudila plná energie. Nemohla som sa dočkať, pretože akurát som dovŕšila svojich 12 narodenín. Zbehla som po schodoch a dole v kresle už sedel Severus vo svojej typickej polohe a popíjal kávu.

"Žeby slávny Severus Snape popíjal muklovskú kávu?" Opýtala som sa so smiechom a on ako zvyčajne len prevrátil očami a postrapatil mi hlavu.

"Všetko najlepšie, ty bosorka." Usmial sa na mňa. Bolo ťažké si zvyknúť na ten jeho úsmev. Z počiatku som naozaj netušila či je skutočný alebo falošný.

"Aby som nezabudol." Otočil sa a spoza kresla vytiahol celkom malú, dôkladne zabalenú krabicu.
"Tu máš malú pozornosť od profesorky McGonagallovej." Mrkol na mňa a ja som si s úsmevom od ucha k uchu zobrala krabicu do rúk.

"Samozrejme aj ja pre teba niečo mám." Povedal a pohladom sa pozrel na premiestňovací kozub.

Dúfam že myslel to čo myslím že myslel. Pozrela som sa na neho s úsmevom a on len prikývol. Začala som pišťať a skákať od radosti. Bez ďalších slov som sa rozbehla ku kozubu, ale jebo prísny hlas ma zastavil.

"O 2 hodiny po teba prídem. Presne o 2 hodiny." Zdôraznil a ja som prikývla unesene.

Zobrala som do ruky prášok a vyslovila som adresu. Ani som sa nenadiala a už som stála pred domom Dursleyovcov. Už som išla zaklepať, ale zrazu mi zovrelo žalúdok.

Práve som mala zaklepať ľuďom, ktorí by ma radšej nechali na ulici ako vychovali. Odmietli ma. Nedokázala som sa im pozrieť do očí a už vôbec s nimi prehovoriť.