Potter twins

Tréning

Hazel
Okamžite ako som vyliezla na súš, tak som sa bračekovi hodila okolo krku. Zvládol to. Bola som na neho neskutočne pyšná. Aj keď je pravda že si vlastne nepamätám nič čo sa odohrávalo tam pod vodou, ale jedno mi bolo jasné. On to zvládol. A nezachránil len mňa, ale aj sestru Fleur Delacourovej, čím si zaslúžil najväčší potlesk.

"Som na teba pyšná!" Ešte vždy som ho objímala a snažila som sa prekričať dav aby ma aspoň trochu počul.

"Ďakujem!" Opätoval mi objatie. Nechcela som aby ta chvíľa skončila. Ja v bratovom náručí. Okolo Rokfortskí žiaci, ktorí sa tešia Harryho úspechu. A to najlepšie. Usmiaty Harry, ktorý mal radosť z toho čo práve dokázal. Dnešok nemohol byť lepší.

"A- ako? Myslela som si že nemôžeš zachrániť dve osoby." Povedala som popritom ako som sa triasla od zimy.

Harry sa na mňa usmial.

"Povedzme, že to nebolo najjednoduchšie."

Zasmiala som sa a užívala som si atmosféru, ktorá momentálne vládla na tom mieste.

...

Asi hodinu po skončení druhého kola sme sa vrátili naspäť do našich klubovní. Celá chrabromilská fakulta sa nahrnula do našej klubovne a oslavovali Harryho úspech.

Všade vládla dobrá atmosféra. Klubovňou sa ozývali hlasy šťastných študentov, smiech, hvízdanie a iné prejavy radosti.

Na stoloch sa nachádzali rôzne druhy občerstvenia. Od čarovných fazuliek až po rôzne nápoje, ktoré ako inak namiešali naše slávne dvojičky Fred a George.

Hrala hlasná hudba a všetci šťastne tancovali a snažili sa čo najviac prežívať tento moment. Jediné, čo ma prekvapilo bolo to, že na párti sa nenachádzali žiadne omamné látky a ani alkohol. Možno sa aj nachádzali, ale nevšimla som si nikoho kto bol pod vplyvom.

Uvažovala som, že si pôjdem zatancovať no nakoniec som si prisadla k Harrymu na gauč, ktorý radosť svojich spolubývajúcich prežíval len tak z pozadia. Bolo to od neho milé. Vedela som, že sa už necíti na takéto akcie a že by si išiel najradšej ľahnúť, ale aj tak sa rozhodol ostať a dopriať jeho chrabromilským priateľom aby si dnešný večer užili.

"Ako sa cítiš?" Drgla som do ňho s úsmevom.

"Neuveríš, ale napriek tomu aký som unavený, tak sa cítim úžasne." Rozosmial sa.

Jeho odpoveď ma potešila, pretože málokedy sa stávalo že sa Harry skutočne cítil dobre. Bol totiž veľmi paranoidný a na radosť si moc času nenašiel. Preto jeho úsmev bol to najcennejšie a najkrajšie čo mi kedy mohol dať.

Opäť nastalo medzi nami ticho. Vychutnávali sme si atmosféru čo momentálne vládla v klubovni, ale napriek tomu som mala pocit že potrebujem niečo povedať. No však Harry ma predbehol.

"Hazel?"

Okamžite som sa otočila čelom k nemu a bola som pripravená ho počúvať. Vyše týždňa sme sa nerozprávali a momentálne každé jedno jeho slovo bolo pre mňa ako sväté.

"Chcel som sa ti ospravedlniť. Viem že som sa nezachoval ako správny brat. Mrzí ma to." Povedal naozaj úprimne a to mi okamžite vyčarovalo úsmev na tvári.

"Ospravedlnenie prijaté." Oznámila som a zasmiala som sa.

"Ale môžem sa niečo opýtať?"

Zodvihla som prekvapene zrak a prikývla som mu. Popritom som schmatla do ruky pohár s vodou, ktorý bol položený predo mnou a „uhasila" som škrabanie v krku, ktoré ma z ničoho nič chytilo.