Potter twins

Potomok vody

Hazel
"Je v tebe niečo čo v iných není." Áno viem, túto vetu počúvam nonstop. Len teraz akurát som sedela na zemi na kolenách so zatvorenými očami a okolo mňa sa prechádzal Severus.

"Máš v sebe energiu, ktorú som ešte z nikoho necítil a neuveriteľný potenciál. Ale musíš sa ho naučiť ovládať." Povedal. Dnes sme totiž začali bezprútikové kúzla, ktoré neboli nič jednoduché.

"Musíš sa plno sústrediť. Predstav si tu energiu, tú silu a snaž sa ju ovládnuť. Musíš ju cítiť v každej časti tvojho tela. Od prstov na nohách až po končeky vlasov." Prudko som sa nadýchla a vydýchla. Uvolnila som oči, ale držala som ich stále otvorené.

"Začneme len aktivovaním." Povedal Severus, ale ja som absolutne netušila o čom rozpráva.

"Ako prídem na to že som to aktivovala?" Opýtala som sa ho.

"Na končekoch prstov sa ti objavia akokeby malé iskričky. Neboj sa to je to najmenej. Ty to hlavne musíš v prvom rade cítiť." Prikývla som.

Dala som ruky pred seba a snažila som sa sústrediť. Nedovolila som mysli blúdiť v myšlienkach. Musela som byť maximálne sústredená. A zrazu som to začala cítiť to teplo vo vnútri môjho tela. Tú energiu a silu, ale bolo to extrémne vyčerpavajúce.

"Severus!" Vykríkla som. "Ja to cítim." Povedala som, ale neprestávala som sa sústrediť.

"Výborne, pokračuj." Povedal a ako povedal tak som urobila.

Zrazu som zacítila teplo na rukách, tak som otvorila oči a okolo prstov sa mi točilo žlté svetielko a iskričky. Pozrela som sa radostne na Severusa ktorý mi ako na pochvalu prikývol.

Kúzlo som následne zastavila a pokúsila som sa postaviť. No hneď ako som sa postavila ,som opäť spadla ale na šťastie ma Severus chytil.

"Opatrne je to veľmi vyčerpávajúce." Povedal a pomohol mi posadiť sa.

"Zajtra pokračujeme. Musíme ťa tak naučiť odrážať kúzla keď nebudeš mať po ruke prútik." Povedal Severu po chvíli ticha. Prikývla som.

"Severu?" Opýtala som sa takmer po šepky. Severus sa na mňa opýtavo pozrel.

"Prečo vlastne takto priveľmi trénujeme?" Konečne som sa odvážila sa to opýtať.

"Vieš Hazel.." odlmčal sa. "Aj tak nemá cenu to tajiť." Povedal viac menej sám sebe.

"Bude vojna, Hazel. A ty si asi jediná, kto by zvládol poraziť Voldemorta. Pretože máš v sebe niečo čo nikto, ani tvoj brat. Je z teba cítiť aj silu elementu a to konkrétne vody. A tí ovládaju elementy sú len štyria na svete. A keď jeden zomrie, tak svoju schopnosť predá ďalšiemu podľa jeho voľby.." povedal Severus a odmlčal sa.

Jeho slová mi vyrazili dych. Že ja som potomkom vody? Ale ako?

Draco
Tento deň bol horší ako som čakal. Okrem toho že všetkým drbalo z toho trojčarodejníckeho turnaja a o ničom inom sa nerozprávalo, tak som sa ráno stihol pohádať s otcom.

Nemal som rád prvé dni. Boli vždy plné stresu a podobne. Jediné čo ma upokojovalo v tieto dni bola prechádzka po chodbe. Väčšinou som stihol obchodiť tak poľku všetkých chodby a poschodia. Trvalo to aj niekoľko hodín. A to si neviem predstaviť čo by sa stalo keby to obchodím celé.

Teraz boli bohužial chodby preplnené, ale všimol som si že už som si vybudoval ako taký rešpekt takže všetci čo ma poznali sa mi bez problémov uhli vždy keď som prechádzal chodbou.

Teraz som však prechádzal pomedzi prvákov, ktorí mi boli vysoký tak po hruď maximálne. Prevrátil som nad nimi znechutene očami a kráčal som ďalej.

Zrazu mi jeden prišiel do cesty a takmer som spadol. No jasne prekliaty chrabromilčan.

"Nabudúce si dávaj pozor komu stúpiš do cesty." Sykol som mu do tváre a malý prvák sa takmer od strachu prepadol.

Nečakal som ani na jeho ospravelnenie, ale dal som sa do kroku. Už bolo na čase vrátiť sa do klubovne.

Iba som otvoril dvere a už ku mne letelo dievča, ktoré všetci veľmi dobre poznali.

"Dracoooo!" Kričala s úsmevom a hodila sa mi okolo krku. Nemal som rád takúto pozornosť a už vôbec nie od nej, preto som ju odtlačil hneď keď to bolo možné.

"Kde si bol?" Opýtala sa vyzvedavo a nalepila sa mi na ruku. V spoločenskej miestnosti sedeli ešte Millicent, Crabbe a Goyle.

"Do toho ťa nič." Vytrhol som svoju ruku z jej zovretia a prisadol si na gauč ku Crabbovi a Goylemu.

"Od kedy si taký mrzutý?" Opýtala sa podozrievavo.
"Je to kvôli tej babe čo si sa s ňou cez leto hral?" Opýtala sa podpichujúc.

Netušil som z kade vie o nej. Úprimne si ani nepamätám jej meno. Bola to len chviľková záležitosť a mal som ju doslova len na bozkávanie a podobné srandy. Ani raz sme sa poriadne nerozprávali.

Vlastne takto som to mal s viacerími dievčatami. Z dákeho dôvodu som dievčatá priťahoval, čo mi nevadilo ale väčšinou to skončilo jedným spojením pier a dosť.

"Od kedy máš právo riešiť môj život Pansy?" Vybafol som na ňu a dievča sa automaticky stiahlo naspäť na svoj gauč a už radšej nehovorila nič.

Po čase dievčatá konečne odišli a miestnosť ostala voľná len pre mňa a pre tých dvoch kreténov. Ale celkom som si to pri nich užíval. Predsalen robili všetko čo som im povedal a doslova skákali ako som pískal.

"Hnevá ma ta Potterová." Vyhŕkol som zo seba napokon. Pravda bola že ma až tak nehnevala a to ma desilo, tak som chcel doslova docieliť toho aby ona nenávidela mňa a ja som nemusel potom cítiť k nej takú príťažlivosť.

"A čo s tým chceš robiť Draco?" Opýtal sa Goyle.

"Neviem. Ešte to premyslím, ale povedzme že sa z toho bude ťažko spamätávať." Povedal som chlapcom a oni sa rozosmiali popritom ako jedli čokoládové muffiny.

"Pre Merlina, prestanete vy niekedy jesť?" Opýtal som sa ich podráždene, ale nedostal som od nich žiadnu reakciu, tak som sa postavil a namieril si to do svojej izby. Izbu som mal asi s jediným normálnym chlapcom a tým bol Blaise Zabini.

Len som otvoril dvere a už som si lahol na postel. Mal som rád Zabiniho lebo ma neobskakoval ako hlupák, ale naopak mi bol nápomocný. A vedel som sa s ním sj porozprávať.

"Stále na ňu myslíš?" Opýtal sa bez emócii popritom ako čítal knihu, no pohľad od nej neodtrhol.

"Hej." Priznal som sa a vzdychol som si.

"Musím urobiť niečo čo ju donúti ma nenávidieť." Povedal som, ale tento krát už venoval Blaise pozornosť iba mne.

"A čo tým vyriešiš?" Opýtal sa a to ma donútilo sa nad tým zamyslieť.

"Vieš ona ťa možno bude nenávidieť, ale ty budeš aj tak na ňu myslieť." Povedal Blaise.

"Raz aj tak prestanem. Je to len obyčajné dievča a ešte k tomu z chrabromilu. A tá najhoršia čásť jej meno je Potter." Blaise sa zasmial nad tým ako som zdramatizoval jej meno. A ďalej sa venoval knihe.

"Rob ako myslíš Draco." Povedal a potom som sa rozhodol že už idem spať. Pretože tento svet ma už unavoval.

A je tu koniec ďalšej kapitoly☺️budem rada za každé zdieľanie príbehu aby sa aspoň trichu zviditelnil😆ďakujem za podporu, neskutočne si to vážim!