Potter twins

Slizolin

Hazel
"Hazel Potter, dávaš vôbec pozor?" Napomenul ma profesor Lockhart.

Prevrátila som očami. Niečo mi na tom učiteľovi nesedelo. Necítila som z neho žiadnu čarovnú energiu, ktorú som cítila z každého učitela na tejto škole. Akokeby ani nevedel čarovať.

"Áno dávam pán profesor." Povedala som sebavedome s úmyslom posadiť sa a opäť sa strácať vo vlastných myšlienkách.

Zrazu sa vo dverách objavil Severus. Všimla som si že bol znechutený z nového učitela obrany proti čiernej mágii.

"Obávam sa, že vaše ospravedlnenie nebude stačiť keďže toto zďaleka nieje prvá ani posledná hodina na ktorej ste hlavou inde." Povedal Severus mojim smerom. Bolo celkom zaujímave ako sa hral že to tu viedol a učil, napriek tomu že učil elixíry.

"Severus ak dovolíte-" začal Lockhart, ale Severus ho prerušil prenikavým pohladom.

"Ešte som neskončil. Nemyslíte že by bol vhodný čarodejnícky súboj?" Opýtal sa Lockharta, ktorý bol moc vystrašený na to aby mu to zakázal.

Po chvíli som stála na podlhovastej ploche a čakala kým mi vyberú súpera. Vedela som že vyhrám. Vždy som vyhrala.

"To zvládneš Hazel." Započula som Harryho ako na mňa zašepkal a ja som mu venovala úsmev a žmurknutie.

"Hlási sa niekto dobroveľne ako súper pre slečnu Potterovú?" Opýtal sa Severus a očami hľadal zodvihnutú ruku, ktorej sa však nedočkal.

"Čo tak vy? Pán Malfoy." Povedal a na to sa Malfoy sebavedomo s úškrnom postavil oproti mne.

Boli sme tak blízko seba že som cítila jeho teplý dych na mojom nose.

"Vystrašená? Potter." To meno mi doslova vyplul do tváre a ja som mu na to venovala sebavedomý úškrn, ktorým som mu naznačila že ho pošlem na lopatky ani sa nenazdá.

"Ani náhodou." Povedala som a otočili sme sa jeden druhému chrbtom. Urobili pár krokov, keď som zacítila chvenie na nose, došlo mi že sa niečo chystá.

Volala som to šiesty zmysel. Vždy keď som zacítila hrozbu, alebo niečo nebezpečné, ba nepriatela tak sa mi zachvel nos a výrazne ma pošteklilo vnútri.

Poslal na mňa kliadbu, ktorú som odrazila šikovne a on už ležal na zemy. Miestnosťou sa rozoznel prudký smiech chrabromilu. Slizolin sa však nesmial.

Draco sa nahnevane postavil a vykríkol.
"Serpensortia!" Z prútiku mu vyletel jeden had, ktorý sa priplazil smerom ku mne a zrazu som započula silné lapania po dychu.

Na toto som kúzlo nepotrebovala. Ovládala som Praselštinu aj keď netuším ako, ale bolo tomu tak. Harry ju ovládal tiež.

Lockhart sa rozbehol k hadovi a použil na neho kúzlo, ktoré vôbec nezabralo a ja som len prevrátila očami, pretože tento učitel bol absolutne neschopný.

Rozhodla som sa zobrať situáciu do vlastných rúk a podišla som ku zvieraťu. Začala som na neho pomaly v kľude rozprávať, zatiaľ čo som zacítila tie bodavé pohľady a poslova prebodávajúci pohlad sivých burkových očí. Jediný kto vedel o tejto mojej a Harryho schopnosti bol totiž Dumbledore, Severus a Minerva.

Had sa ukludnil a Severu zatiaľ použil kúzlo, ktorým bezpečne odčaroval hada. Rozhliadla som sa po triede a všimla si udivených očí na každej strane.

Harry mi venoval pohlad typu že: -áno videli to všetci-

Venovala som ešte jeden pohlad Malfoyovi, ale skôr než som stihla čokolvek dodať bol koniec hodiny a ja som sa pobrala čo najskôr preč.

Po chodbe som išla sama. Nemala som náladu na ďalší deň stráveny v knižnici s Hermionou.

Na chodbe ma zastavili dvaja chlapci. Jeden bol mierne vysoký a pokožku mal tmavšej pleti, výrazne lícne kosti a prenikavé hnedé oči. Druhý bol o niečo vyšší ako ten prvý. Mal hnedé vlasy, rovnako ako oči.
Môj pohlad padol na ich hábity a došlo mi to. Slizolinčania a pravdepodobne z môjho ročníku. Skôr než som sa stihla vyhnúť konverzácii a nepozorovane sa vypariť, tak ma prerušil prvý chlapec.

"Mali sme dnes spolu hodinu však?" Povedal a snažil sa milo sa usmiať.

Prikývla som. Nemala som náladu rozprávať.

"Takže to ty si porazila Malfoya v súboji doslova na začiatku." Zasmial sa druhý chlapec a ja som si nepomohla a pridala som sa.

"Hazel Potter." Podala som ruku jednému aj druhému.

"Ja som Blaise Zabini a toto je Theodore Nott." Povedal prvý chlapec s podali mi obidvaja ruky.

"Čo sa také stalo že sa slizolinčania bavia s chrabromilčankou?" Podpichla som ich pobavene a Blaise sa zasmial.

"To naozaj pôsobíme až tak zle?" Opýtal sa v tej chvíli som sa zamyslela. Až na posadnutosť krvou a to tiež nie každá rodina mala, mi slizolin nevadil. Vadilo mi možno nasilu skrývané emócie a podobne, ale inak som nemala problém.

"Ja osobne až na metlobal a podobne mám chrabromil celkom rád." Povedal Nott a Blaise ho silno drgol.

"Vy ste Malfoyoví kamaráti?" Opýtala somsa zvedavo.

"No akože ja ho považujem ako najlepšieho priateľa a Theodore sa s ním baví, ale nie niako extra." Poznamenal Blaise.

"Úprimne by ma v jeho prítomnosti asi porazilo." Zasmiala som sa.

"Hej dosť často nadával na teba a tvojho brata." Povedal. Na chvílu ma to zamrzelo, pretože som nevedela čo som mu urobila, ale následne som len prevrátila očami a nechala to tak.

Keď som sa chystala odísť tak z knižnice akurát vyšla pred chvíľou spomínaná osoba. Malfoy.

"Blaise, Theodore prečo sa bavíte s Potterovou!" Sykol po nich a obidvaja ako na pokyn stíchli a pohlady im padli na zem.

Prevrátila som očami. Nešlo mi do hlavy, že prečo by niekto mal takto počúvať ich "kamaráta".

"Už som si začínala myslieť že slozolinčania sú vlastne celkom milý, ale vidím že tomu tak nieje." Povedala som a odišla. Cítila som na chrbte tri bodajúce pohlady, ale ja som sa neotáčála.

Večer sme sa s Harrym, Hermionou a Ronom išli prejsť. S Harrym sme furt počuli tie hlasy a snažili sme sa prísť na to čím to bude.

"Panebože." Povedala Hermiona a tým ma vytrhla z myšlienok. Pozrela som sa rovnakým smerom ako ona a nestihla som sa diviť.

"Pani Norrisová.." povedala som takmer po šepky, pretože Filtchová mačka vysela hlavou dole a vyzerala ako mŕtva. Za ňou na stene bol nápis. Typovala som že napísaný krvou, ale v tej chvíli to bolo ťažké povedať.

"Tajomná komnata, je otvorená.." začal čítať vystrašený Ron, ale zrazu sa spoza nás objavili učitelia.

Ďaľšiu hodinu sme strávili ako inak v jej kabinete a rozprávala nám príbeh o tajomnej komnate. Samozrejme ja som už o všetkom vedela. Nebolo to prvý krát čo som počula túto legendu.

"Môžete sa vrátiť do svojich komnát." Povedala Minerva. Už som sa išla postaviť keď v tu ma zastavila "ty nie Hazel, musíme spolu niečo prebrať."

Keď sme tam ostali samé dve, tak som sa posadila do kresla naproti nej a ona začala. "Minule som si ťa všimla na hodine lietania a tak ma napadlo. Nechcela by si skúsiť konkurz?" Opýtala sa a mne sa úsmev rozšíril od ucha k uchu.

Vždy som tam chcela byť alebo to minimálne skúsiť.

"Uvažovala som nad chrabromilským strážcom." Priznala som sa jej a ona sa usmiala a postrapatila mi vlasy. Ďalšiu hodinu sme sa len tak rozprávali a potom som odišla do izby.

No čo myslíte? Ako to dopadne medzi Hazel a Dracom? V budúcej kapitole to už začne mať väčší obrat🤪máte sa na čo tešiť.