nič to neznamenalo

13

O pár dní ma pustili domov .od toho incidentu v nemocnici za mnou Payton neprišiel. Otec sa mal o týždeň vrátiť. Do nemocnice má prišla pozrieť aj Suzi a Jacob.

Keď ma Pani Moormeierova brala domov pokladala samé nudne otázky. keď prestala pozerala som cez okno a z oka mi vytiekla jedna slza...neviem prečo ale vyšla. Zastavili sme pred ich domom s šli sme dnu. Keď sme odomkli v obývačke na Paytonovi sedela mala zmalovana blondínka a pchali si jazyky až do krku.

Pichlo má pri srdci. Alebo to bolo len rebro do ktorého som si bychla kľučkou od dverí. Blondínka sa odtiahla a zahanbene vstala . Rozplakala som sa a vybehla do svojej izby. Pani Moormeierova zatiaľ blondínku vyprevadila.

Zabuchla som dvere a spustila sa chrbtom k stene. Ruky som si dala do vlasov a plakala . Počula som ako pani Moormeierova povedala že musí odist. Plakala som ďalej. Slzy má pálili všade kadiaľ prešli. Líca som mala horúce a červené . Pod očami som mala kruhy. Presunula som sa do postele a pustila si film.

Po pár minútach som našťastie prestala plakať a nakoniec som zaspala. O asi 3 hodiny som na mojich perách zacítila pery niekoho iného...tie pery mi boli známe akurát teraz pri výdychu som necítila pepermint ale alkohol . Odtisla som ho. ,,čo to robíš?!" Okríkla som ho .,,notak Sám nehovor že mi nepadaš k nohám! Poddaj sa mi,všetci vieme že to chceš!''

,, Choď preč!" Už zas som plakala . ,, Sam viem že to chceš " povedal slizky a znova priložil pery na tie moje. Chcela som mu bozk vrátiť ...chcela ale nemohla. Potom ako sa správal nemohla. Chvíľu som mu bozk opätovala ale potom som pomedzi bozky zachrčala,,vypadni Payton. Zmizni a už mi nechoď do izby!" Tiekli mi slzy.

Vydýchol na mňa ten odporný pach chľastu . A potom sa zdvihol. ,,nič to neznamenalo " zavrčal a zmizol v tme. Bolo 22:39 to naozaj spala 5 hodín?! Ľahla si a znova po chvíľu zaspala.

~rano~

Pani Moormeierova prišla a len si vzala veci do práce. Obdivujem ju ako to dokáže. Stále pracovať. Upravila som sa a zišla dolu. Začala som si robiť raňajky , vajíčkam som sa vyhla a radšej som si spravila ovsenú kašu. Sadla som si a začala jesť a hneď na to prišiel Pay .

Ublíženym pohľadom na mňa zazrel a spravil si kávu. Vzal si aspirín a hodil ho do kávy . ,,Si nechutný" znechutilo ma to. ,,Fakt? A keď sme sa pred týždňom bozkávali aj vtedy som bol nechutný?" Zamračila som sa ,,no ak piješ kávu s aspirinom tak áno,si nechutný"

,,Len občas, pri opici" zamrmlal a sadol si oproti mne. Ako to že mu vždy podľahnem? Zasa som mu chcela odpustiť jeho správanie. ,,Prepáč,už neviem čo povedať ...len to že je to moja povaha ."precedil cez zuby.  Dobre som vedela že si týmto zhodil ego. uškrnula som sa a pokrývala hlavou.

,,To by som risknúť mohla" poškrabala som sa na zátylku. ,,Risknúť čo?" Váhavo som pozrela na neho ,,že ti znova budem veriť" na jeho tvári som uvidela úsmev ,,milujem ťa ,Sam" zružovela som ,, ja teba tiež"

Zvláštna a znova krátka časť ale ta k snáď až tak nevadí ,papa~🦋