nič to neznamenalo

12

,,Nebudem vám klamať" doktor sa poškrábal na zátylku . Srdce mi vynechalo snáď 3 beaty. ,,Žije, je v umelom spánku so zavedenou kanilou no pravdepodobne jej ten naraz poškodil rebrá a bude musieť robiť menej náročné pohyby na nejakú dobu...samozrejme dá sa to vyliečiť."

Slzy vybehli mne aj mame. Usmial som sa a kývol. ,,Kedy za ňou budeme môcť ísť? " Doktor sa usmial. ,,Už aj" zbehol som za ňou bez slova a sadol si k nej . Presedel som pri nej asi pol hodinu a rozprával jej ako hrozne som sa o ňu bál.

Po pol hodine prišla mama. Sadla si ku mne a pošepkala mi. ,,Musíme ísť Pay..." Pozrel som na ňu a pokyval hlavou. ,,Zostanem tu." Ako držal Sam za ruku zacítil jemne pohnutie. Prudko sa otočil .,,tak ja pôjdem" pani Moormeierova odišla a zavrela za sebou dvere. ,,Sam?" Pod zavretými viečkami prebiehala očami akoby sledovala čo sa okolo nej deje ...,,Sam" šepol som a pohľadkal ju po líci.

jemne stiskla moju ruku a jej pohyby sa zasa zastavili.povzdychol som si a oprel sa o sedačku. V hlave som si stále opakoval že všetko dobre dopadne.privrel som nachvíľu oči,musela to byť hodná chvíľa keďže sa vonku zotmelo. Zrazu som len započul jej jemný hlások ako zachrčal moje meno.

Okamžite som dokorán otvoril oči a skoro sa prehodil z kresla. Naklonil som sa k nej a usmial sa . Sťažka zdvihla ruku a priložila ju mne na líce. Jej dotyk ma zahrieval a telom mi prechádzala príjemná triaška. Priložil som svoju ruku na tú ktorú mala na mojom líci ,vzal ju a dal jej na ňu jemný bozk.

Snažila sa pomedzi bolesť usmiať. ,,Mal som ísť ja Sam..." Sám na mňa hodila nechápavý pohľad . ,,Ja som mal ísť pre tie vajíčka "

Sam's pov:

Pokrútila som hlavou ,,to nehovor..."šepla som ,,mala som si dávať väčší pozor " položila si hlavu na bok a vzdychla si . ,,Ako dlho si tu?" Zacítila som jeho meravý pohľad.,, netuším" vytiahol telefón pozrel na hodinky a vylúdil zo seba . ,, Okolo troch-štyroch hodín nespala si dlho"

,, Tri-štyri hodiny?!" Vyšpulila oči a keď sa jej zatočila hlava ,opáť si ju položila. ,, Prečo si tu ...pri mne Pay" vychŕlila zo seba bezhlavo otázku. Payton sa len odmlčal a pozrel inde. ,,payton...na mňa sa pozeraj keď sa s tebou rozprávam" upozornila ho a chlapec s gaštanovymi vlasami a orieškovymi očami sa na ňu váhavo otočil a s kamennou tvárou ju mlčky sledoval . ,,Ani to neskušaj Pay!"

Už ho okríkla keď zasa nahadzoval svoj arogantný pohľad . Vstal a blížil sa k dverám . ,,Kam si myslíš že ideš? Ešte si mi neodpovedal!" Horúčkovito si žiadala odpoveď. ,,Prečo si tu bol somnou? Prečo si neodišiel keď si mohol?" Payton na ňu škaredo fľochol . ,,Maj sa ,Sam" už za ním počula len nazlostené buchnutie dverí a škaredé nadávky.

Ani neviem ako a do očí sa mi nahrnuli slzy. Hnusné pálivé slzy . Mala som chuť vytiahnuť kanilu a vyskočiť z najbližšieho okna! Nenávidím toto jeho chovanie. O pár minút som sa načisto rozvzlykala.

Payton's pov:

Vyletel som nemočnicnymi dverami a rýchlim krokom šiel smerom domov . Zasa to urobila ! Zasa sa na neho pozrela tým ublíženým pohľadom aby ho prinútila k odpovedi! Zbytočné otázky! Nemal tam ani s ňou byť!

Po 15 minútach som prišiel k dverám nášho domu ,hnev somnou lomcoval stále . Vošiel som a z celej sily som zabuchol dvere až mama na gauči nadskočila. Vybehol som do svojej izby a začal zhadzovať veci zo stolíka ,rozkopal som kôš ,povyhadzoval veci zo skrine a až keď ma hnev načisto prešiel sadol som si na posteľ ,lakťami sa oprel o kolená a ruky si zahrabal do vlasov. Po 10 minútach som ten bordel upratal do pôvodného stavu.

Znovu som sa rozhodla písať "nič to neznamenalo" <3 takže snáď sa vám táto časť páčila...snažím sa do písania späť dostať .papa~🦋