nič to neznamenalo

11

Sobotňajšie upršané ráno ...vstala som a prišla k Paytonovi ktorý robil omeletu. ,,Dobre ráno Sam" Usmiala som sa. ,,Dobré...čo to bude?" Pozrela som do panvice. ,,Omeleta ale je málo vajíčok budem musieť ísť nejaké kúpiť ." Zasmiala som sa. ,,Pôjdem ja" vyšla som sa prezliect a umyť si tvár.

Obula som sa a vyšla von z domu.keďže pršalo dala som si kapucňu a nachvíľu mi zakryla výhľad. Už som len pocítila obrovský naraz ako keby do mňa narazil nosorožec. Zostala som ležať na zemi v kaluži červeno zafarbenej vody. Bolelo ma celé telo. Všetko to prebehlo hrozne rýchlo.

Zrazu už som len zavrela oči a počula hlasy a hukajucu sanitku. Auto ktoré do mňa predchvíľou narazilo skončilo prekotene na stene v priekope. Už som nič nevnímala.

PAYTON'S POV:

Vonku z okna som zazrel modro-blikajuce svetlo. Vybehol som von a uvidel skupinu záchranárov . Dobehol som k nim ,keď som na lehátku ktoré práve nakladali do sanitky uvidel Sam. Srdce mi vynechalo 3 beaty. ,,Sam...." Vybehol som do sanitky . Záchranári najskôr neboli spokojný no hneď na to ma pustili.

Po dlhej dobe som na líci zacítil podivnú kvapalnú látku ktorá mi vychádzala z oka. Chytil som ju za ruku a utrel si oči . Napísal som mame čo sa stalo . Našťastie som pred odchodom vypol plyn. Sam vôbec neodpovedala ani na moje ani na otázky záchranárov.

Zastavili pred nemocnicou a Sam vyviedli hneď na operačnú sálu. Snažil som sa predrať k nim,samozrejme som ju nechcel nechať samu, no nepustili ma.čakal som pred operačnou sálou keď o pol hodinu som zacítil maminu ruku na mojom rameni. Vstal som a silno ju objal.

Ani si nepamätám kedy som to naposledy spravil. ,,Nechápem ako"šepol som so slzami a roztrasenym hlasom . Mama ma utešovala hladkajucimi dotykmi. O chvíľu vyšiel doktor zo sály a mieril rovno k nám.

Taká úvodná do zajtrajšej časti. Túto som vám sľúbila už dávno no 2 krát sa mi neuložila. Zajtra vám sem hodím pokračovanie <3 milujem vás - 1.k prečítaní 🙀😟❤️
Komentáre na túto časť?😏😅
Papa~ 🦋❤️