SNAKE HOLES /Stray Kids/

0,1

Prológ

Po príchode na základňu, ktorú im ponúkol Johan počas ťažkých časov, Alessiu odviedli do miestnosti, v ktorej mali poukladané na zemi na paletách staré matrace s prikrývkami, ktorými sa snažili počas studených januárových nocí zahriať. 

Takmer celú cestu premýšľal, ako sa dokázali dostať za necelé dva mesiace od únosu Faith k zničeniu spoločnosti, s ktorou dlhodobo spolupracovali. Ako sa dostali od získania jedného majetku k toľkému vraždeniu. A ako v tom všetkom muselo ísť skutočne o niečo viac, než len jeden majetok v hodnote miliónov. 

Cestou vzal do ruky stoličku pre Alessiu a položil ju ku stene medzi dva matrace na paletách. Pod tlakom niekoľkých párov očí, ktoré ju sprevádzali sa na ňu posadila a dlane položila na kolená. 

,,Zavoláme aj Johana?" opýtal sa tichým hlasom Jisung Hyunjina, ktorý len záporne pokrútil hlavou. Z očí sa jej zrazu stratila ostražitosť a do líc vliala červeň. 

Hyunjin pozrel smerom jej pohľadu a zbadal rovnako zaskočeného Minha. Po dlhej dobe pôsobil vyvedeno z miery. Keby boli v inej situácií, možno by sa na svojom kolegovi zasmial. V inej situácií a dobe. V situácií keby mal pri sebe ju. 

Zahnal zlé myšlienky do kúta mysle. Ak ju chcú dostať preč, ak jej chcú pomôcť, bude sa musieť sústrediť a to na dvesto percent. A sústrediť sa napriek všetkému, čo sa dozvedel, napriek všetkému, čo jej spravili, bolo priveľmi náročné. Stále mal pred očami ohavné obrazy všetkých situácií. Obraz vychudnutej Faith ako sa krčí v kúte rohu miestnosti so znehybnenými rukami i nohami, prelepenými ústami a zmáčanou tvárou od sĺz. 

K nohám jej prisunul veľký, prehnane ťažký kufor, po ktorý sa stavili v moteli cestou naspäť a kývnutím hlavy popohnal k vysvetleniu celej situácie a všetkého o čom vie. Povedala im rovnaké informácie ako Hyunjinovi s dôrazom na podrobnejšie fakty, ktoré si šetrila až pre všetkých z nich. 

,,Ako máme vedieť, že ťa neodpočúvajú a podobne?" Chanova otázka sa odrazila od stien a vryla jej do tváre pochybný výraz. 

,,Všetko oblečenie, čo mám v kufri je z motela, v ktorom som bola ubytovaná ešte pred tým, ako sme sa s Maxom stretli. Veci, ktoré som mala uňho sú na ceste naspäť do Londýna vďaka jednej známosti. Bolo samozrejmé, že sa o niečo také pokúsi," povedala a premerala si zraneného muža v jej veku. Na tvári mal niekoľko chrást a na krku jazvu a tetovanie. 

,,Nie som hlúpa. Kým som bola u nich na základní, podarilo sa mi získať informácie a súbory, ktoré nám rozhodne pomôžu. Vrátane kamerových záznamov." Po poslednej vete pozrela na Hyunjina. Reakcia sa však nedostavila nijaká. Na povrch nijaká, vnútro mu kričalo zúfalstvom. Sám nevedel či unesie kamerové záznamy jej mučenia a či ich vôbec chce vidieť. Na druhú stranu to potreboval vidieť. Potreboval vedieť, čo presne jej robili.   

Rukou zašla do vrecka kabáta, ktoré bolo roztrhané, aby  náhodou nenašli Maxovi ľudia USB, keby ju chytili. Nevládala ani myslieť na to, čo všetko jej hrozilo. 

Hyunjinove oči zrazu zazreli drobné čierne USB. Malinký predmet, ktorý im pomôže viac ako akákoľvek zbraň. 

,,V tejto vecičke sa nachádzajú všetky kúpy, plány do budúcna, veci, ktoré sa rozhodujú vpustiť na trh, taktiež informácie o všetkých zamestnancoch, kamerové záznamy, stanoviská na mape. Je v tom všetko." 

,,Môžem sa na to pozrieť?" z radu mužov vystúpil pehavý Felix. 

,,Samozrejme." USB mu rýchlo podala a zmietla z nohavíc neviditeľné čiastočky prachu. 

,,Tak chlapi, myslím si, že máme robotu!" zvolal Minho a tlieskol dlaňami. 

,,Čo bude s ňou?" opýtal sa Seungmin z postele, na ktorej sedel opretý o stenu.

,,Ostane. Bez debaty. Keby ostala sama vonku a prišli by na to, dlho by nevydržala," očami prešiel po všetkých, čo v miestnosti ešte ostali.

,,Už sa z nás skutočne stáva organizácia na záchranu žien v problémoch," odfrkol si Minho a bez ďalšieho slova opustil miestnosť. 

,,Mne to vyhovuje," zachechtal sa Changbin a žmurkol na Alessiu, ktorá sa len zasmiala. ,,Ženou v problémoch rozhodne som, ale pomoc nepotrebujem. Dokážem sa o seba postarať." 

Hyunjinovi bez akejkoľvek kontroly vystrelili kútiky úst smerom nahor. Faith mala pravdu. Boli skutočne úplným opakom. Zatiaľ čo Alessia bola samostatná, ničoho a nikoho sa nebála, Faith desil i rozhovor s ľuďmi. Zatiaľ čo sa Alessia dokázala sama o seba postarať a ochrániť, každá bunka Faithinho tela kričala o pomoc a záchranu. 

Bola presným opakom osoby, ktorú chcel Hyunjin po svojom boku. A presným charakterom, o ktorom si myslel, že v živote chce bola Alessia. Tak prečo sa celým srdcom zamiloval do Faith? Prečo sa cítil dobre, keď ju predtým každú noc objímal a chránil pred nebezpečenstvom zakrádajúcim sa v tieňoch? Prečo mu hrialo srdce to, aká bola drobná a bezbranná, nevinná a zároveň ho to maximálne desilo? 

V minulosti sa zaprisahal, že si do života nevpustí slabú osobu, aby mu nepripomínala jeho matku. Aby sa nemusel báť, že jej niekedy niekto ublíži tak ako otec jeho matke. A stal sa presný opak. 

,,Vezmem jej kufor na kontrolu." Jeongin schmatol ťažkú vec na kolieskach a spolu so svojím tieňom zo svetla zmizol. 

Zrazu tam ostali len oni dvaja. Oči jej padli na dve fotografie Faith položených na krabičke vedľa postele. Obe boli z Berlína. Jedna z hotelovej izby, druhá z obrovskej haly. Tmavé pramene vlasov sa jej spúšťali z hlavy ako liany z vetiev v pralesoch a fialové šaty hladili pokožku. Vyzerala na nej tak vystrašene a nesvojo. Alessiu bodlo svedomie. 

,,Bola v nich prekrásna," prehovorila po chvíli ticha a tvár si ukryla do dlaní. ,,Keby som to všetko vedela skôr... Mohla som ju vziať preč. Niekam ďaleko, pomôcť jej. Čo som to za sestru..." hlas jej slabol až posledné slova zašepkala. 

Hyunjin sa posadil vedľa nej a váhavo ju pohladil po ramene. ,,Ak umrie, nikdy si to neodpustím. Už teraz kvôli mne prišla dokonca o vlastné telo. Čo ak si sama niečo spraví..." 

Hyunjin si povzdychol a zapozeral sa na šedú stenu. ,,Tie isté myšlienky mám v hlave odkedy som si uvedomil, čo k nej cítim. Chceli sme to všetko rýchlo vyriešiť a odísť. Niekam ďaleko, kde nás nikto nebude poznať a začať žiť pokojne. Vytvorili sme jej dokonca i nové doklady, len aby to bolo možné. Verili sme, že sa to podarí. Ibaže sa bojím, že i keď ju zachránime, nebude to ona. Zachránime prázdnu schránku, z ktorej vysali všetok život, emócie. Bojím sa, že ju zničili natoľko, že to bude chcieť potom vzdať. Som z toho chorý. Zo všetkého." 

,,Zachránime ju. Najskôr som ju chcela vziať so sebou, ale myslím, že s tebou bude viac v bezpečí. Potom sa zvyšné veci vyriešia. Pomôžeme jej. Sú na to i kvalifikovaní ľudia... Vráti sa nám." 

Obaja však boli Alessinimi slovami neistí. Po niečom takomto sa predsa nikto nevráti rovnaký. 

Jeho matka nebola nikdy po všetkých útokoch od otca rovnaká. Mohla to skrývať za úsmev a objatia, no vždy to videl. Tú bolesť a čiastočnú prázdnotu. Zničil ju. Zničil jeho matku. 

A zrazu sa neubránil strachu, čo ak on sám zničil Faith. Čo ak začala samú seba strácať už kvôli únosu a bolesti, ktorú pri ňom zažila prvé dni. 

Čo ak ju bude musieť nakoniec ochrániť pred sebou... 

___

A je to tu, prvá kapitola k druhej knihe je oficiálne vonku a som neskutočne rada a šťastná, že vás to takto teší.