SNAKE HOLES /Stray Kids/

0,5

Z nočnej oblohy sa na ňu valili ostré snehové vločky a pri utekaní pred ostrými očami muža sa predrala pomedzi zamrznuté kríky smerom do hustého ihličnatého lesa. Ďalšia vlna paniky prišla tak rýchlo ako jej zmiznutie spred oplotenia, no nezastavovala. 

Bežala hustou tmou, i keď sama netušila kam. I keď jej z členkov strieľala rezavá bolesť a hlava bojovala proti silnej horúčke. Nemohla sa na bolesť v členkoch zameriavať, len by ju to zdržalo a zničilo šancu na dokončenie plánu. Musela vydržať, nemala na výber. 

V ušiach ju stále škriabal zvuk sirény pripomínajúci tlak klinca na plechu. Hyunjin. Musí nájsť Hyunjina. Chladné prsty jej vtrhli do vrecka, v ktorom stlačila spomínané tlačidlo. Bežala a bežala až kým nezačula Hynjinov hlas. 

Do očí sa jej vryli pri začutí známeho hlasu mladíka slzy. Mladíka, ktorý sám niekoľko rokov blúdil svetom. ,,Faith?" 

,,Hyunjin!" Meno jej z úst vybehlo bez akéhokoľvek skoršieho uvedomenia. Nemohla uveriť, že ho počuje, že je skutočne nažive, zdravý, vporiadku. Nohy sa jej skoro podlomili pri návale všetkých emócií. 

,,Faith, zahni doľava a utekaj rovno. Nájdem ťa, dobre? Nájdem. V tej vysielačke je sledovacie zariadenie. Ničoho sa neboj, hlavne utekaj. Rýchlo. O chvíľu som pri tebe." 

A ako povedal, tak bežala. Bežala diamantovými kopami, na nohavice sa jej lepili ich biele kúsky. V mysli ďakovala Alessii za vysoké zimné čižmy, ktoré zabraňovali preniknutiu jediného kúsku snehu pod hrubú kožušinu. 

Zrazu sa nebála temnoty lesa, aj keď jej bolo jasné, že v ňom pobehuje nebezpečná divá zver, ktorá by ju roztrhala bez jediného zaváhania. A predsa by si na nej po posledných týždňoch utrpenia nepochutnali. Viac sa však bála skutočných netvorov v ľudskej podobe za múrmi budovy uprostred lesa. Radšej by sa nechala zožrať vlkom ako vrátiť do tej hrobky, kde ju postupne pochovávali zaživa. 

Vietor nútil stromy k ohýbaniu v prikázanom smere a vetvy vydávali desivý vŕzgavý zvuk. Ani to ju nezastavilo. Ani to ju neprinútilo spomaliť, zastaviť. Ignorovala pľúca v ohni, sucho v ústach a mokré vlasy zo snehových vločiek, ktoré jej na ne stihli napadať či popadať z vysokých drevených nádher pokrytých ihličím. 

Netušila, odkiaľ sa v nej nabralo toľko energie k behu po týždňoch v diere. Keby ste sa na ňu pozerali z diaľky, vo vašich očiach by vyzerala akoby letela. 

V diaľke začula motorové vozidlá a prinútila sa ísť ešte rýchlejšie. Myslela si, že to rýchlejšie ani nejde. Vlastné telo ju však presvedčilo o opaku. 

Zmysly jej pracovali na stodvadsať percent. Vystrašene sa hodila za obrovský strom, keď z tmy začula tichý dupot nôh. Rýchlo sa blížil a zrazu sa rozplynul v tmavej mrazivej noci. 

-0123456789- 

,,Sme tu." Jeongin zastal v zákrute lesnej cesty a vypol svetlá. Pochybovačne sa poobzeral po okolí. Keby situácia nebola taká, aká bola, stavil by na to, že sa v lese stratí. Nikdy nič podobné nerobili. Zameriavali sa na mestá, obchod s drogami, pašeráctvo, čierny trh. Nikdy nezachraňovali dievča zo severských hustých lesov. 

,,Si si istý, že to nie je pasca?" Nechcel o vysokej dlhovláske pochybovať, no bol si neistejší než kedykoľvek predtým. 

,,Som si istý, že všetko, čo hovorila bola pravda. Verím jej. Počkaj tu. Do pol hodinky budem naspäť aj s Faith." Otvoril dvere a vyskočil z terénneho auta, ktoré im ponúkol Johan za výmenu jedného ich. 

Koženými čižmami dopadol do záveju snehu a nadýchol sa mrazivého vzduchu. Teplota bola pod mínus pätnástimi stupňami. Ak sa stratia, bude to pohroma. Ak sa stratí Faith, bude to ešte väčšia pohroma. Ak sa však nedokáže dostať ani z kanála...