SNAKE HOLES /Stray Kids/

1,4

Changbin stál za oknom trajektu, ktoré ho chránilo pred obrovskými dažďovými kvapkami padajúcich z tmavých šedých mrakov, ktoré nebolo cez hustú hmlu poriadne vidieť. Zo slanej vody oceána sa k jeho mohutnému kovovému trupu tiahla mrazivá nepríjemná zima, no nedovolil jej preniknúť za hrubé steny, ktoré ukrývali pasažierov. 

Ruky mal založené na hrudi a mračil sa do svojho rozmazaného odrazu v skle a hmly za ním. Zlá energia zo všetkého naokolo sa mu krútila okolo členkov a ťahala hore telom. Nedokázal potlačiť nepríjemný pocit, že sa stane niečo zlé. Alebo sa už aj stalo. O Hyunjinovi a Faith prestali mať po niekoľkých dňoch informácie z dôvodu bezpečnosti, Jeongin sa stále uzdravoval a oni mierili niekam do bodu na mape, ktorý nemusí byť ani skutočný. 

Cesta do Leeds mu prišla maximálne zbytočná. Vedel, že na nich nečaká nič dobré ani keby Hanovi prinesú základ akcie, ktorým to všetkým začalo. Vedel, že ich nenechá na pokoji. Vedel, všetci vedeli, že na nich už poslal ľudí z ďalšieho tímu. Avšak každá časť, každá bunka ich mozgu vedela, že to musia spraviť, aby sa dokázali z toho všetkého dostať a navždy sa spakovať. 

,,Znovu pochybuješ?" Seungmin sa postavil vedľa Changbina a zaujal rovnaký postoj s rukami zloženými na hrudi. Skeptici. Každý jeden bol obrovským skeptikom a ich plán mal toľko dier, koľko včelí úľ výbežkov.

,,Dalo sa to vyriešiť aj inak." 

,,Už sme sa rozhodli, hlasovali sme." 

,,Tak sme hlasovali zle," zavrčal a pretrel si tvár dlaňou s krátkymi prstami.  ,,Každým dňom kráčame po tenšom lane ako skurvení cirkusanti." 

,,Chceš byť principalom? Alebo to navrhnem Jisungovi?" Seungmin sa zaškeril na nižšieho z nich, ktorý obvykle prekypoval vtipmi a dobrou náladou. Changbin ho obdaroval suchým smiechom.

,,Myslím, že nikto nemá s principalom takú podobu ako Hyunjin." Narážal na jeho milostný vzťah s Faith, ktorý im úplne zničil priebeh života. Všetky plány sa mu zdali deň za dňom, noc za nocou vzdialenejšie. 

,,Ber to s nadhľadom, posledný raz sa zabavíme." Snažil sa odignorovať narážku na Hyunjina, i keď mal v niečom pravdu. Veľkou iróniou momentu bol Seungminov nadhľad. 

,,Nemohol si vybrať horšiu dobu na zamilovanie. Tamten chlap ma neprestáva udivovať. Poďme po kávu, lebo ma zo všetkého jebne." Musel dať Changbinovi za pravdu. Horší čas a príležitosť si vybrať nemohol. Nepriať mu však konečne v živote šťastie? To by bolo podkopnutie. 

Otočil sa na päte a bez slova opustil Seungmina, ktorý vo svojej hlave zas a znovu niečo analyzoval. V miestnosti, kde stáli sa nachádzalo niekoľko desiatok stoličiek a kresiel, neďaleko väčší bufet, no okrem nich tadiaľ prechádzalo len niekoľko ľudí. Kto by len cestoval vo februári trajektom do Anglicka? Síce sa v ňom kúrilo, no aj tak sa mu po pokožke plazil nepríjemný chlad. 

Vzal to chodbou so zeleným kobercom po poschodí do reštaurácie, v ktorej plánoval naplniť svoj úbohý hladný žalúdok. Snažil sa v sebe prebudiť zvyčajný humor, no negatívnosť všetkého naokolo naňho vplývala až príliš, nehovoriac o únave. 

Koberec vystriedala vyleštená podlaha s interiérom ladeným do modrej a šedej farby. Do nosa mu udrela slabá, no príjemná vôňa jedla. S plným žalúdkom ide všetko ľahšie. Toho hesla sa držal ako včela peľu. Scenéria za oknami bola kvôli hustej hmle maximálne nezaujímavá, a tak jej nevenoval ani jeden pohľad. V úplnom rohu miestnosti zbadal sedieť pehavého Felixa spolu s jedlom na tanieroch. Nevyzeral však, že by jedlu venoval nejakú pozornosť. Miesto toho znovu ťukal do drobného laptopu a oči mu behali zo strany na stranu. Pehavý svetlovlások si všimol Changbina, no nevenoval mu veľa pozornosti.