SNAKE HOLES /Stray Kids/

0,8

Motorové monštrum sa hnalo cestami a zanechávalo v snehu na ceste stopy úniku. Očami sledoval navigáciu a vyznačenú trasu, ktorou smerovali. Dedina. Les. Dedina. Les. Dedina. Les. Les. Les. Snehové vločky padali čoraz menej a čierne mraky na oblohe umožnili mesačnému žiareniu osvetľovať krajinu. Jeho biele svetlo sa ich však nedotklo kvôli množstvu obrovských ihličnatých stromov, ktoré sa nad nimi pyšne týčili. 

Faith sedela na koženej sedačke s hlavou opretou o studené okno a spala. Zaspať jej trvalo minimálne hodinu. Obrazy hnusných spomienok sa jej premietali na zavretých viečkach a vnútorne mučili. Počas spánku trhlo jej telom už po niekoľkýkrát. Obočie nakrčila, hrudník si objala rukami ukrytými pod látkou trička a zaškrípala zubami. 

S ľútosťou v očiach pozrel na niekoľko sekúnd jej smerom a odolal nutkaniu zastaviť a privinúť si ju do objatia bezpečnosti. Nemohol zastať. Nemohol. Museli sa dostať čo najďalej v čo najrýchlejšom čase, čo mu znemožňovalo i množstvo neodhrnutého snehu na ceste uprostred lesov. Hodinky na zápästí ukazovali niečo pred šiestou hodinou ráno, čo sa podpísalo na jeho fyzickom stave. 

Dlhá cesta z Holandska do Švédska, stres, strach, obrovské sústredenie a následná cesta smerom na juh Švédska ho ničila spolu s množstvom zle prespatých predošlých nocí. Určite budú musieť zastať, ale ďalej. 

Do ruky vzal plechovku energetického nápoja a odpil si z neho. Vedel, že musí vydržať. Aj napriek veľkej únave pociťoval úľavu a radosť z toho, že sa im to podarilo. Že sa im to podarilo všetkým a dokonca bez zranení s výnimkou Jeongina. 

V srdci sa mu za červenovláskom zacnelo. Neuvidia sa tak dlhú dobu. Myšlienky mu pripomenuli vnútorné zhrozenie vo chvíli, čo naňho zozadu skočil muž v lesoch a snažil sa ho uškrtiť, i keď neúspešne. Vnútorné zhrozenie, keď zbadal Jeongina ležať v snehu, ktorý zďaleka nevyzeral nevinne ako bežne. Vsal do seba červenú tekutinu ako komár.

Hlavu si oprel o sedadlo a zhlboka si povzdychol. Čo všetko bude musieť ešte obetovať? Čo všetko budú musieť obetovať ostatní? Zlé myšlienky prehrali bitku s predstavami Faith v jeho objatí. 

- 0123456789 -

Slnko vrhalo na svet svoje prvé slnečné lúče a sfarbovalo oblohu do spletitosti rúžovej, modrej a bielej. Vysielačka mu zabzučala a ozval sa v nej známy hlas Minha. Čoskoro prejdú hranicami Švédska. Opustia krajinu zahalenú ich prekliatím. Boli za nimi maximálne osemdesiat kilometrov. 

Z tvrdého spánku ju prebudilo zabzučanie a známy hlas privolávajúci spomienky na pivnicu v lesnej chate a muža visiaceho na reťaziach zo stropu. Vtedy jej ho bolo ľúto, vtedy to v nej vyvolalo hrôzu. Po zistení, že patril pod Timmar by mu najradšej vytvorila na tele niekoľko ďalších hlbokých boľavých zárezov, odrezala by mu jazyk a nechala ho z neho vykrvácať. Vraj ho nakoniec zastrelili uprostred lesov. 

Odlepila od seba ťažké viečka a následne ich okamžite zatvorila kvôli ostrému svetlu. Svaly vykonali rovnaký pohyb, tentokrát pomalší, aby si na svetlo zvládli po týždňoch v tme zvyknúť a v momente uvedomenia krásy navôkol nej si prikryla ústa dlaňou. Prekrásna farebná obloha a modrá slaná voda rozliehajúca sa vôkol mosta jej nahnala do očí slzy dojatia. Tak prekrásne. Mala chuť natiahnuť k oblohe svoju vychudnutú ruku a pohladiť ju, dotknúť sa každej prekrásnej farby.

,,To je nádherné," prehovorila zachrípnutým hlasom, čo vytvorilo Hyunjinovi úsmev na tvári. 

,,Oresund, keď sme tadiaľto išli predtým, spala si a bolo škaredé počasie," medový hlas jemnosti jej ponúkol psychické objatie a ubezpečenie, že to skutočne nie je sen. Skutočnosť. Bolo to reálne. Naozaj sa viezla v aute s tmavovláskom jej srdca unikajúc od všetkého zlého a naozaj mala možnosť  sledovať tú krásu za oknami. Tá však po chvíli zmizla a nahradila ju temnota podvodného tunela, z ktorého sa jej zrážala krv v žilách. Nevedela sa zbaviť nepríjemného pocitu, že by ich zavalila dnu voda a hrozilo im utopenie.