SNAKE HOLES /Stray Kids/

1,0

Jastrabími očami pozorne sledoval každé sústo teplého jedla, ktoré vložila do svojich úst, no nedokázal zabrániť pohľadu šmýkajúcemu k hnisavým ranám na rukách. Lahodná chuť polievky privádzala jej jazyk do stavu slasti. Musela sa držať veľmi nakrátko, aby polievku do seba nenaliala na jeden raz. 

Čím viac jej zjedla, tým viac z nej cítila zvláštny jed. Nie, že by sa ju Hyunjin snažil otráviť, skôr pokoj všade naokolo nej. Všetko bolo kľudné, tiché. Všetko malo svoj poriadok. Hotelová izba bola taká čistá, až jej prišlo divné cítiť vôňu z vonných tyčiniek na stolčeku kúsok od nich pod oknom či aviváž s hebkých obliečok. Pokoj v jej vnútri striedala neistota. Perfektné. Príliš perfektné. Príliš pokojné. Rovnako pokojné ako pred odchodom z lesnej chaty na úplnom severe. 

Pokiaľ žijete nejakú dobu v neustálom strese a strachu, keď sa bojíte každej ďalšej minúty, sekundy, príde vám zvláštne až priam neskutočné, keď sa dostanete do bezpečia k osobe, ktorá vás chráni, do prostredia, ktoré kričí pokojom. Očakávate úder z každej možnej strany. Oči máte stále na stopkách a myseľ spriada nové únikové plány. 

,,Deje sa niečo?" Zo zazerania na vonné tyčinky ju prebral až medový hlas Hyunjina. 

,,Len mi príde všetko také iné, ľahké, pokojné." Prekvapila samú seba, že sa nezdráhala odpovedi. 

,,Bola by si radšej keby na nás na parkovisku čakali Švédi pod vedením psychopata?" zasmial sa a nadvihol obočie. ,,Mali sme dobrý plán, skvelý plán, ktorý vyšiel. Striasli sme ich, nemáš sa čoho báť. Užívaj si pohodlie tejto izby kým môžeš, čakajú nás aj s prestávkami takmer dva dni cesty." 

,,Je to divné," nesvoja sa zasmiala a vložila do úst ďalšiu lyžicu so zeleninou. 

,,V mojom svete je to soľou nad zlatom. Potreboval by som s tebou niečo prebrať." Poslednú hodinu sedel a premýšľal či tú tému otvorí už tam alebo až v Španielsku. Musel ju však pripraviť na to, čo bude zažívať. 

Vyvedená z miery naňho pozrela a mlčaním popohnala k slovám. 

,,Faith, to, čo do teba dávali boli nové drogy, ktoré sa majú časom spustiť na trh."

,,Ale nehovor," nepríjemne sa zaškerila dávajúc v hlase najavo nesúhlas k tejto téme. 

,,Nechoď na mňa s iróniou." Vrátenie úderu protivnosti jej zväčšilo grimasu v tvári. Pripomínalo jej to démonické spomienky, ktorých sa chcela zbaviť, zabudnúť na ne a pochovať ich niekoľko metrov pod zem do zeminy. 

,,Chcem na to zabudnúť." Hlas prezradil obavy z toho či to vôbec bude nejak možné. Zabudnúť. Zabúdanie je luxus, ktorý je vesmírom ponúknutý len niektorým momentom. Zlé spomienky sa však v mysli držia ako komáre krvi a hady jedu. 

,,Faith, ja ťa chápem, ibaže ak si tvoje telo na tom vytvorilo závislosť a ak to bolo vysoko návykové, najbližšie týždne ťa budú trápiť abstinenčné príznaky. Odjakživa máš problémy s úzkosťami a abstinenčné príznaky ti ich môžu priniesť v omnoho väčšej intenzite spoločne s depresiami a možno aj poruchami srdcového rytmu. Môžeš toho pociťovať tak veľa a ani si neuvedomovať svoje správanie... Potrebujem vedieť koľko ti toho dávali ako často a akým spôsobom." 

Slová jej vrhali tieň na telo a tlačili silno na plecia. Tak veľmi o tom nechcela hovoriť.

,,Ty si mi tiež odmietal povedať o minulosti," odsekla a pustila lyžicu, ktorá s rachotom udrela o okraj taniera. 

,,To je niečo iné," štekol po nej pri rýchlej strate pevných nervov. Príliš sa o ňu bál. Príliš jej chcel pomôcť.

,,Nie je, chceš to nechať za sebou rovnako ako ja. Daj mi, prosím, čas. Viac času a..."