*Epilepsy*

455 21 21
                                    

"Tak ahoj!" rozlúčil sa drobný chlapec so svojim najlepším kamarátom a vydal sa svojou cestou

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

"Tak ahoj!" rozlúčil sa drobný chlapec so svojim najlepším kamarátom a vydal sa svojou cestou.

Bola už tma a hodiny mali o chvíľu odbiť druhú hodinu rannú. Akurátny čas ísť domov z klubu.

Jimin si prehrabol svoje hrdzavé vlasy a troška pridal do kroku. Ulica bola prázdna no v tme nemohol vidieť všetkých a bál sa že by mu niekto mohol ublížiť.

Domov mu ostávala už len jedna ulica keď započul za sebou šuchot. Netušil čo sa za ním nachádza no rozbehol sa najviac ako v jemne podnapitom stave mohol.

Márne.

Osoby ho zozadu chytili za jeho porozopnutú košeľu a stiahli ho na zem.

"Oh aký pekný kúsok." zasmial sa hlboký hlas.

"Za ten dostaneme poriadne veľa." povedal vedľa neho ďalší muž a Jimin začal omdlievať strachom.

Dúfal, že sa mu to sníva no aj tak sa snažil vyprostiť z ich zovretia. Neúspešne. Oni boli dvaja a Jimin nikdy nejak neposiloval alebo nešportoval.

"Mhmmh!" mumlal niečo no cez pásku na jeho ústach nebolo skoro vôbec nič počuť.
Cítil ako ho zdvihli na nohy no hneď potom na spánku ucítil silnú bolesť.

Tma.

------------

"Krásny kus. Zistite mi o ňom informácie." začul Jimin ďalší neznámy hlas keď sa začal pomaly prebúdzať.

"Áno Pane." odvetili mu naraz jeho poskoci a odišli niekam preč.

Jimin sa snažil otvoriť oči no mal cez ne previazanú šatku a na zápästiach ho rezalo pichľavé, silno zviazané lano. Na nohách taktiež. Bol priviazaný o stoličku.

V zatuchnutej miestnosti bola zima a jeho tenká košeľa a jeany ho skoro vôbec nezahriali.

"Volá sa Park Jimin Pane a má 16." oznámil niekomu hlas ktorý bol Jiminovi známy zo včerajšieho večera.

"Tak 16 hovoríš... Čím mladšie tým drahšie." zasmial sa muž a prešiel k tomu nízkemu chlapcovi ktorý bol priviazaný na stoličku.
Triasol sa strachom a nevedomosťou ktorá ho teraz prepadla.

Jeho najtemnejšie predstavy sa práve zhmotňovali a on si veľmi dobre uvedomoval že mu teraz jeho najlepší kamarát nestiahne šatku z očí a nepovie mu, že si robil srandu.

Vedel že je zle. A ešte viac ho ubíjalo že netušil čo s ním spravia. Predajú ho niekomu? Spravia si z neho slúžku? Alebo kurvu?

Nevedel...

Zrazu ucítil vzadu na hlave dotyk ktorý mu z očí stiahol šatku. Zažmurkal a začal sa rozhliadať.

Bolo to ako všetci opisujú. Stuchnutá pivnica bez okienka a jedna malá žiarovka ktorá visela zo stropu na kábli.

BTS-OneshotsWhere stories live. Discover now