Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Sedel som vo vlaku a počúval tú jeho úžasnú hudbu. Nevedel som sa jej nabažiť. Ach keby môžem tak hneď tancujem ale to teraz nie je možné pretože vlak je úplne plný a všetci by ma mali za blázna.
Zavrel som oči a predstavil si jeho ako tancuje na choreografiu svojej pesničky. Myseľ sa mi vlnila v rytme hudby no moje telo bolo len tak ochabnuté na sedačke v kupé.
---------------
Hobi pov.
Počul som jeho myšlienky. Počul som ich až sem. Miešali sa z hudbou mojej známej pesničky.
Zatvoril som oči a sledoval obrázky mňa ako tancujem s ktorými sa miešali obrázky jeho postavy ako tancuje moju choreografiu.
Otvoril som oči keď vlak zastal na jednej zástavke a polka ľudí z vlaku vystúpila. Hlavne tí, ktorí stáli a držali sa kovových tyčí čiže sedadlá boli stále plné.
Postavil som sa a viac si upravil kapucu. Prešiel som do kupé z ktorého sa ozývali tie lákajúce myšlienky.
"Môžem?" pohľad som presunul na celkom mladého chalana ktorý mal v ušiach slúchadlá a zjavne som ho vyrušil z eufórie hudby.
"Oh jasné." šepol a odvtedy mi boli jeho myšlienky neprístupné. Ako keby si okolo myšlienok vystaval bariéru do ktorej som nemohol preniknúť. Ako keby vedel čo som. No nemal odkiaľ. V živote som toho chalana nevidel.
Počul som už len veselú melódiu mojej piesne.
Posadil som sa a kapucu som si trocha poupravil.
"Nemusíš sa snažiť. Poznám ťa aj podľa tvaru prsta. Nie to ešte hlasu." trocha sa pomrvil na mieste.
V kupé sme boli sami takže som zatiahol závesy aby sem nikto nevidel a stiahol si kapucu a rúško.
"Ahoj!" pozdravil som ho veselo z úsmevom.
"Čo robíš takto v mestskej doprave? Myslel som si že ty chodíš len svojimi autami." hudbu z mobilu vypol a slúchadlá si vyložil z uší.
"Proste sa chcem začleniť medzi ľudí." usmial som sa znova.
"S kapucou a s rúškom." pozrel na mňa so zdvihnutým obočím.
"S mojou tvárou by to bez podpisu a fotky tiež nešlo."
"Pravda." prikývol a pozrel na čas. "Onedlho vystupujem. Kam máš namierené ty?"
"Ešte neviem. Chcel som sa len prejsť mestom." páčilo sa mi že aj keď je môj fanúšik a myslím že je do toho úplne ponorený. Že sa ku mne správa ako k normálnemu človeku.
Prikývol a postavil sa aby zložil svoje dva veľké kufre ktoré boli uložené nad našimi hlavami. Bol malinký a tak sa musel postaviť na sedačku.
