Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Ešte!" zamručal Yoongi na barmana ktorý bol na opitých ľudí zvyknutý a tak mu bez slova nalial.
Yoongi si zobral pohárik do ruky a so zvrašteným ksichtom ho seba kopol. Bol tu už od šiestej. Od šiestej do seba nalieval alkohol, ako keby mu pomohol zabudnúť na to čo sa stalo.
Raz plakal, raz sa smial. Teraz bolo už desať hodín a on poriadne nemal pojem o svete.
Jediné čo preňho bolo v tomto momente dôležité boli malé poháriky a smútok na jeho srdci.
Ľudia okolo neho prichádzali aj odchádzali, tancovali, smiali sa, no jemu to bolo jedno. Presedel celé štyri hodiny na tej tvrdej, točivej barovej stoličke a rozmýšľal.
"J-ja už nemôžem." fňukol a znova sa rozplakal. Barman mu len podal ďalšiu servítku a pokračoval v umývaní pohárov.
"Všade h-ho vidím." nemotorne sa vysmrkal do servítky a položil si hlavu na barový stôl. Nevedel čo so sebou.
"U-už kráčam. Koľko chceš ňapezí? Tedaaa p-peňazí?" Yoongi sa s ťažkosťami postavil a vybral svoju peňaženku v ktorej nemal veľa peňazí.
Barman si ju zobral a vybral z nej toľko peňazí, koľko tu Yoongi prepil. A potom mu ju samozrejme vrátil.
Bielovlasý sa nemotorne pretackal okolo tancujúcich spotených ľudí až k východu baru. Bolo to len pár metrov no jemu to pripadalo ako celý kilometer.
Yoongi sa pomalým opitým krokom dostal cez prechod a práve kráčal cez tmavšiu uličku, v ktorej bola pokazená lampa.
Nevidel si pod nohy a preto sem-tam zakopol o nejaké odpadky alebo aj o svoje vlastné nohy.
Popri chôdzi si spieval nejakú tragickú serenádu, ktorej slová si musel vymýšľať lebo jeho mozog práve fungoval ledva na 10 percent.
Yoongi prechádzal uličkou a jeho unavený zrak upútalo 'svetlo na konci tunela'.
Bývali to malé potraviny no teraz sa tam na dverách črtal nápis 'Tatoos' ktorý nešiel prehliadnuť. Spoza dverí a malého okna svietilo svetlo a opitého Yoongiho nenapadlo nič iné, ako tam hneď zájsť.
Už dlho sníval o tetovaní ktoré si nanešťastie nemohol dovoliť kvôli dlhom ktoré ho ubíjali. Mal ledva na nájom a na splátku dlhu a nie na nejaké predražené tetovania.
No napriek tomu tadiaľto Yoongi chodil každý deň a díval sa na ľudí ktorý ležali na lehátku zatiaľ čo nejaký umelec na nich tetoval svoje výtvory.
Yoongi doširoka otvoril dvere ktoré boli prekrapivo odomknuté a vtrhol dnu akoby boli práve otváracie hodiny.
"Už som tu!" zahlásil so širokým úsmevom.
"Už je zatvorené o-"
"Keď som tu ja tak zatvorené nebude!" zasmial sa Yoongi a posadil sa na lehátko.
