Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
"Park, poď ty." povedal učiteľ a mňa prebehol mráz. Ja? N-naozaj? Pre túto chvíľu sa nechcem volať Park Jimin.
Neochotne a so strachom som sa zdvihol z miesta a mieril si to k učiteľskému stolíku. Nie že by som to nevedel. Vedel som to a to perfektne ale to učiteľ... Učiteľ Jung. Učí nás dejepis a geografiu.
Z jednej strany mám strach preto že sa mi páči a z druhej pre to že je neskutočne prísny a v živote som ho nevidel sa smiať. Nedokážem sa pri ňom uvoľniť a rešpekt má pred ním celá trieda. A to aj tí najväčší flákači.
Došuchtal som sa k učiteľskému stolu a zošit so žiackou mu položil na stôl. Postavil som sa kus od stola a hrýzol som si spodnú peru z nervozity. Tá vzrástla ešte viac keď na mňa uprel pohľad a čakal kým so seba niečo vydám.
"N-no takže p-prvá svetová v-vojna." vykoktal som a pokračoval v rozprávaní učiva. Rozhodne nás s poznámkami nešetrí. Porozprával som mu tri veľké strany zošita. A čo bolo horšie. Mal som nádchu. A to silnú. Často som kýchal a smrkal. A aj teraz som potreboval no bál som sa na to spýtať.
Nos som mal úplne zapchatý a myslím si že to bolo počuť. Rozprával som už koniec toho dlhého učiva a pri tom sa snažil ignorovať učiteľov uprený pohľad, no bolo to ťažké lebo som nevedel kam inam sa pozerať. Keby že sa pozriem na triedu tak sa smejem a to nechcem.
"A to bola z-zámienka prvej svetovej vojny." omylom som vydýchol nosom a tak sa mi na nose spravila bublina.
Celá trieda sa okamžite začala smiať a ja som si ti bublinu rýchlo z nosa zotrel. Bože toto je trápne. A ešte na Jungovej hodine!
Líca mi sčervenali a ja som sa chcel prepadnúť od hanby. Takto sa strápniť! A to som sa ešte nepozrel na učiteľov výraz.
"To je dobre, choď si sadnúť. Vidno že to vieš. Za jedna." povedal neprítomným výrazom a pokynul mi hlavou aby som si sadol.
Určite som vyzeral ako paradajka. Tu v triede sa s nikým nebavím. Som veľmi hanblivý a môj jediný kamarát je Jungkook z nižšieho ročníka.
Po zbytok hodiny som sa neodvážil vysmrkať...
-----------
"Jungkook ja som sa pred ním strašne strápnil! Teraz sa na mňa ani nepozrie!" smrkal som zatiaľ čo som sa so smútkom sťažoval Kookiemu.
"Ako keby sa pred tým pozrel. Ach Jimin... Je to učiteľ vzťah s ním by si vôbec nemal mať. Možno tak keby učil na inej škole. Zaľúb sa radšej do niekoho iného. Napríklad do mňa." naliehavo a ironicky na mňa žmurkal.
"Egoista." zamručal som. "Ale keď on je taký pekný! A to telo!" fňukal som zase. Jungkook to má so mnou ťažké.
"Musím uznať že je sexy ale ani nevieš či je teplý. Vyzerá skôr ako lámač ŽENSKÝCH sŕdc."
