Hoppla! Dieses Bild entspricht nicht unseren inhaltlichen Richtlinien. Um mit dem Veröffentlichen fortfahren zu können, entferne es bitte oder lade ein anderes Bild hoch.
Obul som si horské topánky a obliekol si starú mikinu pri ktorej mi nevadilo, že sa nejako zašpiní. No vlastne mohol by som si kúpiť milión ďalších čiže je to jedno.
Vyšiel som von a naštartoval moje čerstvo nové auto, ktoré bolo stavané na jazdu v lese.
Išiel som podľa navigácii asi hodinu, až kým som sa nedostal ku kraju obrovského lesa. Nedotknutého.
Plánujem tu v horách postaviť obrovský hotel s wellnesom a bazénmi. Ľudia si budú musieť vyjsť turistikou aby sa sem dostali a to bude dôvod ich sem dotiahnuť. Viem že najprv prerobím lebo na začiatku musím dát nižšie ceny aby niekto prišiel ale potom... Potom to bude tak vychýrený hotel, že sem budú chodiť samí bohatí mafiáni na dlhé pobyty.
To budú peniaze.
Už včera začali ťažiť z dreva. Nebude to veľa lebo to chcem spraviť v horách a také prírodné, no musím dať zrúbať trocha viac aby mi pri búrke na stavbu niečo nespadlo.
Dnes majú robotníci výnimočne voľno pretože je sviatok ale zajtra ich tu budem vidieť už o siedmej. Do troch mesiacov ten hotel bude stáť. A je mi jedno či na ňom bude robiť sto alebo tisíc ľudí.
Zastavil som neďaleko polo-naloženej tatry. Bolo to tu fakt krásne. Všade okolo boli smreky, ktoré siahali až k nebu.
Zem bola zas skoro celá pokrytá machom. Do lesa nechodím skoro vôbec ale povedal som si, že to treba zmeniť. Predsa len, celý deň zasedený za počítačom v saku navrhovať tento obrí hotel nie je komfortné.
Ešte musím doladiť pár vecí čo sa týka interiéru ale nie je toho veľa.
Z auta som si vybral malý ruksačik v ktorom som mal len vodu a mapu.
Podľa nej som si prešiel základy celého hotela a aj líniu v ktorej majú vysekávať stromy. No a čo. Veď je ich tu plno.
Prešiel som k pomerne malému potoku, ktorý budeme musieť odkláňať. Tečie presne cez miesto kde sa bude stavať. Pôvodný sa zasype,nový sa vykope a spojíme ho s pôvodným korytom len trocha ďalej čiže tam, kde nezasahuje do stavby.
Vošiel som hlbšie do lesa. Určite sa tu niekde stratím a budú pre mňa musieť vyslať polku Soulu aby ma našli.
Spoza malej skaly som počul tlmené hlasy. Ale tu by nikto nemal byť. Všetci robotníci sú doma a toto je súkromný pozemok. Môj pozemok!
Pomaly som prišiel ku skale a nakukol poza ňu. To čo som videl... Nemal som slov.
"Čo to kurva-" všetky pohľady sa upriamili na mňa. Presne štyri. Tri stvorenia z nich boli okrídlené a jedno... Jedno malo uši! Zvieracie!
Všetci štyria ma s vystrašeným pohľadom sledovali. Všade bolo ticho. A na zemi plno krvi.
Tri víly, ktoré stáli si so šušťaním vystreli krídla zjavne na odlet.
