Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oh, jahody! Skríkol som v mysli keď som na čistinke vedľa mňa uvidel pekné červené lesné jahody.
Zabehol som k nim a pozbieral ich do malého zaváraninového pohára. Dúfal som že nejaké nájdem lebo pôvodne som šiel na hríby no nejako nerastú lebo som našiel len dva.
Dal som si na hlavu kapucňu môjho veľkého plášťa a pobral sa ďalej no nie po ceste ale krížom lesa.
Oh, plot. A za ním hríby! Plno hríbov. Najmenej šesť.
Plot bol iný. Boli na ňom... Ostnaté drôty? Asi tu musia chovať nejakých vlkov alebo čo. Iné vysvetlenie pre ostnatý drôt nemám.
Vyliezol som na vrch plotu a košík s jahodami zhodil dole tak, aby sa mi nerozsypal.
Akonáhle som sa dotkol strany vnútorného plota, prešiel mi telom elektrický šok a ja som spadol dnu za plot. Čo to...
Nejako som sa pozbieral a pokúsil sa znova vyliezť na plot. No ten šok som nedokázal ustáť a tak som znova padol na zadok.
Ugh. Niekde tu predsa musí byť nejaká brána.
Neostávalo mi nič iné len pozbierať hríby ktoré ma sem nalákali a ísť preskúmať okolie. Dúfam že nenarazím na nejakého toho vlka.
Kráčal som stredom lesa kým som neprišiel k malej lúke ktorá bola plná farebných kvetov. Svoj obrovský plášť som si rozprestrel tak aby bol trocha na tieni lesa a trocha na slnku.
Opatrne som si ľahol a užíval si letné slnko kým som v pozadí neuvidel postavu črtajúcu sa v pozadí.
Postavil som sa a čakal som kým ku mne dôjde.
"Dobrý deň." poklonil som sa pomerne mladému mužovi. "Bol som zbierať hríby a na Vašom pozemku som ich videl veľa. Prepáčte za to že som ich zobral. No neviem sa dostať von a-" pokorne som hovoril.
"Ssss nová korisť. A aká milá." rýchlo sa ku mne priblížil a odzadu ma chytil pod krkom. Na nič som nečakal a silou ho prehodil na zem.
"Aká korisť?!" zasypel som. To už som si všimol že spoza chrbta vybral dva celkom dlhé meče ktoré mne boli veľmi známe. Totiž len s tými viem bojovať.
Jeho útokom som sa len horko ťažko vyhol. Zo zemi som zdrapol plášť a utekal hlboko do lesa. Nebežal za mnou.
"Neboj sa. Ja si ťa nájdem." zasmial sa až hrozivým smiechom z ktorého mi vyskočil mráz po chrbte.
Bežal som ďaleko. Veľmi ďaleko. Nechcem aby ma našiel. Viem bojovať no on má zbraň a ja nie.
K mojím a zjavne aj jeho bojovým schopnostiam.
Boli jednotlivé deti ktoré v piatich rokoch brali na tvrdý výcvik bojového umenia. A ja som bol jedným z nich.
Od piatich rokov nás prakticky vychovávali a cvičili na prežitie v tvrdých podmienkach. Veľa detí prax v divočine nezvládlo. Z 300 nás ostalo len 100. Naši majstri boli veľmi prísny.
