Taehyung pov.
Nasadil som si plášť a zatvoril som dvere od môjho skromného lesného domčeka. Musel som si zobrať aj lampáš lebo sa začalo stmievať.
Sviečka v lampáši divoko horela a osvetľovala tak kus priestoru okolo mňa.
Bývam v lese kam nikto nechodí. Boja sa. O lese kolujú legendy a príbehy že tu žije duch ktorý na seba berie podoby toho, kto vkročí do lesa a dušu mu už nikdy nevráti späť.
Je to len legenda no pre istotu nosím na chrbte veľký luk so šípmi a v topánke núdzovú dýku ak by ma napadlo nejaké zviera.
Kráčal som pomedzi smreky a borovice. Fúkal príjemný letný vánok no už nebol taký teplý lebo sa začínala jeseň.
Rád sa chodím prechádzať do tohto lesa lebo tu nikto nie je. Nemuchlujú sa tu žiadny tínedžeri nie sú tu žiadne lesné čarodejky a ani nejaký poľovníci.
Les poznám ako svoju dlaň. Prešiel som ho už snáď asi tristo krát. Každý večer a nič 'magické' alebo nič 'duchovské' som za tie dva roky nenašiel.
Kráčal som hlbšie do lesa. Mám odstopované kedy mi sviečka dohorí a kedy sa mám vrátiť.
Dnes som išiel na svoje obvyklé miesto. Je to čistinka ktorá je asi 7 metrov široká a všade okolo sú vysoké smreky. Mám tu ukrytú deku v dutom strome aby nezmokla.
Lampáš som si položil na zem a vybral zo stromu deku ktorú som rozprestrel na tom kúsku trávy. Ľahol som si a zapozeral sa na hviezdy.
Rád takto rozmýšľam. Nad mojou rodinou. Nad mojím bratom čo mi tak strašne chýba.
Stratil sa tu... A asi ho zjedol nejaký medveď. Alebo vlk. Alebo nevedel nájsť cestu späť a umrel hladom.Bol som ho hľadať. Hľadal som ho 3 dni v kuse no nenašiel som po ňom ani stopy.
Tak mi chýba...Z vedľajšieho stromu má vyrušilo zašušťanie konárov a následné zahúkanie sovy. Pozrel som sa na sviečku ktorá bola už veľmi malá a nestačila na to aby som sa dostal so svetlom domov.
Deku som rýchlo zložil a pobral sa naspäť. Dúfam že v tej tme nezakopnem.
Sviečka onedlho zhasla. Zanadával som lebo som bol akurát pri strmšom kopci.
"Chi chi."
Čo to. Otočil som sa a poriadne som sa porozhliadal, no nič som nevidel. Dám ruku do ohňa za to že to bol ľudský chichot.
S chrobákom v hlave som sa znova vydal na odchod. Prešiel som ten strmý kopec a ocitol sa pri ďalšej čistinke. Tu bol aj potôčik.
"Neodchádzaj!" začul som šepot spoza mňa. Otočil som sa, no v tme som nedokázal zaostriť kto to bol. Bola veľká tma a v lese o to väčšia.
YOU ARE READING
BTS-Oneshots
FanfictionBoy x Boy Shipy asi všetky 😂 Vydám len keď sa mi bude chcieť alebo ma nejaký napadne Luv ya all pandičky🐼❤🐼 -Star✨💫