Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Jimin pov.
Do ruksaka som si hodil pár vecí na prezlečenie a vydal sa na miesto, kde chodím každý deň po škole. Ikea. A nie, nerobím tam.
Dnes tam idem pozdejšie lebo už dva týždne plánujem diabolský plán. Cesta mi netrvá dlho. Bývam kúsok odtiaľ.
Vošiel som do tých otváracích dverí a pozdravil sa pokladníčke ktorá si všimla že sem chodím každý deň.
Vybral som sa ďalej na poschodie kde sú postele. Zašil som sa som sa do jednej 'izby' ktorá sa mi neskutočne páči. Je taká menšia útulná. Sú tu fejkové knižky a hneď vedľa stojan z ceruzkami ktorých mám už doma najmenej štyridsať. Vezmem si jednu vždy keď navštívim ikeu. Čiže Yoongiho sledujem už štyridsať dní.
Pekne som popravil posteľ a skryl sa do skrine. Bola už hodina pred zatváračkou a zistil som že zatvára a kontroluje vždy Yoongi a preto som teraz tu.
Na mobile som si stíšil upozornenia a zapol moju obľúbenú hru. Hral som nejakú pol hodinku kým som nezapočul rozhlas ktorý oznamoval že sa majú všetci návštevníci opustiť priestory ikei. No ja som zostal čučať v skrini.
-------------
Mohlo byť tak 9 hodín a 15 minút. Už tu bol iba Yoongi. Počul som ako sa lúči s ostatnými.
Priestory ešte vždy kontroluje kamerami. Ja som vyliezol zo skrine a vyšiel von z 'izby' na malú chodbičku.
Zobral som vankúše a začal ich rozhadzovať aby som upútal pozornosť na kamere a netrvalo dlho kým som si nevšimol Yoongiho ako ku mne mieri. Zachechtal som sa a začal utekať.
"Hej! Stoj!"
"Chyť ma ak to dokážeš." zasmial som sa a utekal ďalej. Bežal som a zahýnal do rôznych uličiek. Už som perfektne vedel kam idem čiže som sa nestratil.
Obehol som celý kruh a troška zrýchlil aby som sa stihol skryť naspäť do izby kde som bol na začiatku. Yoongi bežal za mnou no ja som mu podstrčil nohu a tak zakopol no stihol som ho chytiť a hodiť na posteľ. Všetko som mal dopredu naplánované.
"Čo to-" prerušil som ho tým že som si naňho sadol. "Musíš ísť preč. U-už zatvárame." trocha sa zakoktal a ošil.
"Tak ma prinúť." obkrúžil som mu zahalenú hruď prstom a lišiacky sa usmial.
"Snažíš sa ma zviesť?"
"Možno." uškrnul som sa.
"Ale ja nie som teplý."
"Oh vážne?" pohol som sa zadkom na jeho rozkroku a čakal na jeho reakciu. "Keby nie si teplý, tak sa takto nrtváriš." zasmial som sa a pohol sa znova. To už som cítil jeho tvrdnúci problém na mojom zadku.
"Ugh, to zvádzanie ti ide fakt dobre." jemne vzdychol a pretočil ma pod seba. Pery nedočkavo pritlačil na tie moje a začal s nimi opatrne pohybovať. Slabo som ho do nich kusol a pokračoval v bozkávaní.
"Mhmm." zamručal keď som mu vyzliekol košeľu a hodil ju niekam do priestoru.
S bozkami sa mi presunul na krk a začal ma opatrne vyzliekať. "Nejako rýchlo si mi podľahh-ol." zavzdychal som keď mi dlaňou zatlačil na rozkrok.
"Máš príliš peknú tváričku." chytil ma za líčko a potom zo mňa rýchlo strhol voľné tepláky ktoré som mal pre to aby ich zo mňa nemusel dávať dole dve minúty.
S troškou námahy som ho prehodil pod seba a vyzliekol jeho rifle ktoré išli trocha ťažšie no dalo sa to.
Začal som ho hladiť cez boxerky na čo začal jemne vzdychať. Nevydržal som a vyzliekol ich. Zčervenal som.
"Čo by si r-robil keby bol malý?" zasmial sa pomedzi vzdychy Yoongi.
"Nejako by som to zvládol a imitoval vzdychy lebo by bolo neslušné niekoho zviesť a potom nechať tak." usmial som sa a ústami sa priblížil k jeho tepajúcej pýche. Nasal som jeho špičku a z neho vyšiel tlmený vzdych.
Jazykom som prešiel po celej jeho dĺžke a potom som ho dal celého do pusy.
"Ah-h~ načo som sa to d-dal." od slasti prevrátil oči. Po chvíli som prestal. Ublížene sa na mňa pozrel no nechal to tak. Zase prebral velenie on čiže som bol naspodu ja.
"Ako to chceš? Lebo viem šukať aj vanilkovo." pár krát sa otrel noštekom o môj a jemne sa usmial.
"Na vanilku bude čas. Ošukaj ma poriadne. Bez prípravy." zašepkal som mu do uška.
"Ako chceš." na nič nečakal, strhol mi boxerky a vnikol do mňa na jeden príraz. Nepotreboval som prípravu lebo som sa so sebou troška pohral v tej skrini. No ale aj hry som hral. Áno to hej...
Prehol som sa v chrbte a zavzdychal. "Oh, t-toto je tak dokonalé ahh~" vzdychol som keď znova prirazil.
Vyskúšali sme rôzne polohy. Raz som bol hore potom aj na bruchu a stihli sme poškvrniť aj stôl ktorý bol hneď vedľa.
"To bolo ú-úžasné." vydýchaval som asi štvrté kolo.
"Súhlasím." povedal ospalo. No ja som musel ísť domov. Už teraz meškám. Obliekol som sa zatiaľ čo Yoongi hybernoval s pohľadom upreným na strop. Rozišiel som sa po chodbe smerom k východu.
Yoongi pov.
"Kam ideš? Čakaj!" skríkol som po ňom z postele. "Veď ani neviem ako sa voláš. Chcem ťa pozvať na rande!"
"Veď ty nie si teplý." zastal a otočil sa smerom ku mne.
"Vravím že tvojim líčkam sa nedá odolať."
"Som Jimin. Pozvanie prímam... a tu posteľ so skriňou a doplnkami si chcem kúpiť tak mi ju rezervuj. Prídem si pre ňu zajtra. Ahoj Yoongi." usmial sa.
"Ahoj....Jimin."
----------
Všetky vankúše a bordel čo sme porobili som musel popratať. A trvalo mi to do polnoci. A to som ešte nevymazával kamerové záznamy.
----------
Druhý deň.
"Užil si si?" nechápavo som sa pozrel na šéfa a začal sa obávať že niečo zo včera vie. "Mám vlastný kamerový záznam. Neboj sa, tvoje tajomstvo je u mňa v bezpečí ALE tie obliečky si zaplatíš a okamžite prezleč nové!" zavelil a ja som úplne očervenel.
"D-dobre." okamžite som sa odpratal z dohľadu šéfa. Mohol som byť rád, že ma nevyhodil.
-----------
"Nemusíš sa toľko hanbiť. Myslím si že sme sa včera videli dosť." teraz sme sa s Jiminom prechádzali po meste. Boli sme na večeru a teraz sa len tak prechádzame. Pekne sme sa držali za ruky a vymieňali si malé úsmevy. "To včera bol úlet. I keď úlet ktorý neľutujem ale treba začať tak ako sa má. Čiže... Budeš so mnou chodiť?" spýtal som sa trocha nervózne ale vidno to hádam nebolo.
"Jasné že áno Yoongi." nahol sa ku mne a dal mi detskú pusu.
