Shadow [AvengersFF]

5.MAN

🔸BUCKY🔸

Premiestnil som sa už asi trikrát, čo je vlastne dosť málo, keďže po mne ide svetová vláda a dve najväčšie organizácie sveta. Práve sa nachádzam v okolí Queensu a snažím sa chovať normálne. Teda lepšie povedané snažím sa chovať ako normálny človek, čož je dosť ťažké, keďže si neviem poradiť ani s obyčajným mobilom či čo to je.

Prechádzal som ulicou a zrekapituloval som si dnešný deň. Stretol som jednu milú staršiu dámu (aj keď oproti mne...), ktorej som pomohol s nákupom. Následne som išiel nakúpiť keďže mi tá milá dáma dala, teda priam vtlačila 15$. Popravde? Príjemná zmena, keďže kúpiť niečo, keď nemáte prácu je dosť ťažké. Po ceste k bytu som sa rozhodol ísť do parku, keď už som "normálny" mohol by som si zopakovať niečo čo som už 100 rokov nezažil doslovne.

Boli tam ľudia s rodinami, priateľmi alebo ľudia, ktorý si išli len tak zabehať či prejsť sa. Ako mi chýbajú moje bezstarostné štyridsiate roky, ach. Keď som prechádzal okolo menšieho jazierka všimol som si jedno dievča, bola uvoľnená ale ja som si všimol jej ostražitosti a pripravenosti. Akoby čakala že na ňu niekto vybehne. Normálny človek by si to nevšimol ale ja som cvičený vojak na úteku, čo znamená že si takýchto ľudí musím všímať. Prešiel som ju pohľadom a zastavil na hrudníku. (Nebuďte perverzní)
Všimol som si náhrdelník, ktorý na jej oblečení priam bil do očí. Vtom som si spomenul odkiaľ ho poznám.

--Flashback--

Pripravený k rozkazom.
Odpovedal muž pripútaný ku kreslu. Bol to dobrý vojak, ktorý vždy splnil svoju úlohu. Už to mali niekoľkokrát potvrdené.

Tvojou misiou je žena, vedkyňa. Pracovala pre HYDRU ale zradila nás. Objavila sérum, ktoré by nám mohlo pomôcť nastoliť mier, avšak nevydala nám ho a utiekla. Muž s červenou knihou v ruke podal vojakovi spis k naštudovaniu, a pokračoval: Najskôr sa ju pokús donútiť nám vyzradiť prípravu séra alebo miesto jeho uskladnenia. Ak tak neučiní, zabi ju ale IBA tú ženu. Toto, tam nechaj aby vedela ku komu patrí. Povedal muž a na stôl položil zvláštny prívesok a následne odišiel. HAIL HYDRA! Bolo to posledné čo vojak počul, pred odchodom jeho veliteľa.

--koniec flashbacku--

Pozeral som na to dievča a bolo mi jej úprimne ľúto. Bol som monštrum, ktoré zo mňa urobila HYDRA a stále ním som. Nič sa nezmenilo, pretože tie sračky čo do mňa dali vo mne stále sú. Zabíjanie ľudí mi nerobilo žiadne problémy. Steve možno tvrdí, že za to nemôžem, že som bol využívaný hydrou ale aj tak som to robil.
Nedávno sme sa stretli, presnejšie povedané on ma našiel a dal mi návrh že by sa prihovoril k jeho veliteľovi a ja by som im pomáhal. Zbavili by ma obvinený a zariadili by mi normálny život. Popravde ani chvíľu som nad tým nepremýšľal.
1. Si takýto život zaslúžim za všetko čo som robil.
2. Nemuselo by sa mu podariť presvedčiť toho ich veliteľa a ja by som bol zase niekde zatvorený.
3. Stále mám v hlave guláš a nie som pripravený sa vrátiť do terénu nieto ešte sa zaradiť k normálnym ľuďom.

Keď som si uvedomil že si ma to dievča všimlo, rozhodol som sa odísť. Tento krát som však mieril priamo domov, nikde som nezastavoval.
~
Ľahol som si na madrac a pokúsil sa zaspať,aj keď som vedel, že ma zobudia moje nočné mory. Je to tak vždy. Niekedy to sú nové spomienky, inokedy vidím ako zabíjam ľudí zo v všetkýh uhlov pohľadu. Neznášam to, prvý mesiac som kvôli tomu celé dni a noci nezaspal. To som však ešte nevedel ako moc mi táto nočná mora pomôže.

--flashback²--

....je to telepatička! Ozval sa prvý muž. To áno ale ešte o tom nev.... Nestihol dohovoriť druhý hlas, pretože do miestnosti vošiel vojak, pripravený na svoju misiu. Pohľady troch mužov sa upriamili na vojaka. Na svoju misiu máš 12 hodín! ani o minutu viac. Hneď po misie chcem hlásenie. Povedal muž vojakovi. Vojak iba prikývol a vydal sa na odchod. Tesne predtým než vyšiel z miestnosti povedal tie dve slová, ktoré by mohli zabíjať a jemu sa tak nechutili: Hail HYDRA!

--koniec flashbacku²--

Vystrelil som do sedu a očami behal po každom centimetry miestnosti. Chcel som sa uistiť že sa nachádzam mimo väzenie Hydry a v bezpečí. Keď sa mi trochu ukľudnil tep, zdvihol som sa a išiel sa napiť čistej vody. Pozrel som na hodiny a bolo len 8 večer a slnko už pomaly zapadalo. Musel som sa zamyslieť, pretože na nočné mory som zvyknutý ale táto bola iná.
Som si istý že sa na začiatku rozprávali o tom dievčati čo som videl v parku a ak je telepat možno by mi mohla pomôcť. Ak ma teda skôr nezabije, čo by som asi aj čakal, pretože jediné čo by som si od nej zaslúžil je guľka medzi oči a vlastne aj to by bol určitý druh pomoci a milosrdnosti.

🔸Nessa🔸

Potom čo MJ odišla, som sa rozhodla zájsť do blízkej "kaviarne". Chodila som sa tam so strýkom učiť. Je tam kľud a ja sa musím pozrieť na ten projekt. Už teraz som totižto vedela že toho bude veľa ale ja to ľahko zvládnem.
~
Prišla som domov a moje kroky mierili priamo do kúpeľne. Vyzliekla som sa a vošla do sprchy. Cítila som sa nachvíľu voľná, moja myseľ bola chvíľu kľudná ako hladina vody za jasného dňa. Neviem koľko som tam takto stála ale mala som pocit, že zachvíľu zaspím, preto som rýchlo vyšla zo sprchy a poutierala sa. Obliekla som si len spodné prádlo a vyťahané staré tričko, ktoré mi siahalo do polovice stehien . Pomaly som prišla do kuchyne, keď som zrazu započula tlkot srdca. Nachvíľu som zamrzla, no potom som sa začala pomaly otáčať. Môj pohľad padol na tmavý roh v obývačke. Keď som spracovala kto tam bol mala som srdce až v hrdle a mozog odišiel dákam na dovolenku. Bol tam totiž...

.......

Ďakujem za každé prečítanie, za každý koment a každý ⭐.

🤍