-Minulosť-Pohľad 3tej osoby
20.12
Mami? Nudím sa, plečo ma nepustíš do labolatolia? Ja buďem veliká vedkiňa! Povedalo malé päťročné dievčatko sediace, na linke. Usmievalo sa na osobu, ktorá práve spratávala riad po palacinkách.
Jej mama sa na ňu otočila, milo usmiala, pohladila ju po hlave a povedala:
S tým počítam. Budeš veľmi, veľmi múdra. Ale už je neskoro a múdri ľudia musia ísť spinkať.Malé dievčatko sa zamyslelo. Jej mama mala pravdu, bolo už neskoro a detičky v jej veku už dávno spinkali. No ona je iná, ona je výnimočná.
Doble, ale zajtla ma tam pustíš. Vyhlásilo dievčatko nakoniec.
Sme dohodnuté pani vedkyňa. Odpovedala jej so smiechom mama.
Nevedela, že sa zajtrajška nedožije. Vedela však že nikdy neuvidí svoje malé dievčatko dospievať, nikdy jej nebude liečiť jej zlomené srdiečko a nikdy neuvidí jej vyvoleného.
Nepočítala však, že zomrie tak skoro. Že si po ňu prídu tak skoro. Nečakala že si ju nájdu tak skoro.
No on, on bol vojak, a ona jeho misia. Mala s tým počítať. Podcenila ho a to sa jej stalo osudným.-_-
Keď započula kroky, rýchlo skryla spiace dievčatko do jednej skrinky. Nebola to obyčajná skrinka. Zvonka bola zrkadlo a zvnútra bola sklenená. Nestihla ju však úplne zaistiť aby jej dcérka nebola svedkom niečoho tak krutého ako je vražda.
Malé dievčatko sa zobudilo a nechápalo čo sa deje. Kde to bola?
Jej maminka sedela na sedačke, pri ktorej stál vysoký a škaredý ujo. Už na prvý pohľad sa jej nepáčil a nepáčilo sa jej ani to, ako sa správal. Síce nič nepočula, ale vedela, že na jej milovanú mamičku kričí. Niečo od nej chce, ale jej mamička mu to nechce dať. Vtedy sa jej malé uslzené očká stretli s očami jej mamy.
Plakala, z očí jej sršal strach a smútok.
Ten strašidelný ujo jej jednu vlepil a znova na ňu prehovoril. Jej mama iba nesúhlasne odkývala hlavou, a to bola posledná vec, ktorú urobila.
Muž vytiahol zbraň a strelil jej do hlavy. Zastrelil jej mamičku, rovno pred jej očkami a potom si spokojne odišiel. Dokončil misiu. To bolo to jediné, na čo myslel, nič viac ho nezaujímalo.
Malé dievčatko kričalo, plakalo, no pritom vedelo, že jej mamička je už navždy preč.
Už nikdy si nedá jej dobré slivkové palacinky, a už nikdy sa k nej nebude môcť ísť schovať, keď bude búrka.Po chvíľke si dievčatko všimlo papier na jej malých kolienkach. Zobrala ho do roztrasených rúčok a prečítalo si ho.
Mala len 5 ale bola veľmi bystrá.
To a náhrdelník, ktorý zostal pri jej mŕtvej maminke jej zostalo ako pamiatka.
Pamiatka na jej detstvo a smrť jej úžasnej matky.Je však čas ísť ďalej. Teraz má strýka a odhodlanie pomstiť svoju rodinu.
<∆>
Toto je len také informačné okienko pre pochopenie príbehu.
Príbeh sa odohráva pred občianskou vojnou.
Wanda už je Avenger.
Pietro je mŕtvy.
Peter a.k.a spider-man už stážuje u Starka.
Banner neodíde ani neodišiel do Vesmíru.
Thor zostal a zostane tiež na zemi.
S.H.I.E.L.D nebol "zrušený" a Fury "ďalej" žije.__________________________
💙
YOU ARE READING
Shadow [AvengersFF]
FanfictionBOLESŤ NENÁVISŤ SMÚTOK Najsilnejšie pocity, ktoré ju posledné roky prenasledujú. POMSTA Chce pomstiť svoju rodinu? Je násilie naozaj to čo chce? PRAVDA Čo ak sa dozvie celú pravdu? LÁSKA Zachráni ju tento pocit? DÔVERA Bude môcť ďalej dôverovať...