Shadow [AvengersFF]

4.little spider

Prišla som domov a tašku hodila na posteľ. Mala by som si spraviť domáce úlohy aj keď sa mi moc nechce. Ale ako sa hovorí: čo si navaríš to si aj zjedz. Mohol by mi dakto prosím vysvetliť ako ma napadlo chodenie do školy? Lebo.... Ach.

~

Ráno som sa zobudila skôr ako mi stihol zazvoniť budík. Neviem či sa moje telo teší na dnešný deň alebo ho chce mať čo najskôr za sebou. Čo by sa stalo ak by som zostala doma? Asi by ma "trest" neminul, ale keď on si tú ranu tak zaslúžil a ja ho naozaj ľutovať nebudem. Aj tak nechápem čo som urobila JA také zlé? To Flash by mal byť po škole! Nie JA! To on je adresor!

Aah! Zafňukala som do podušky a pomaly vyšla z postele. Ráno prebehlo tak ako zvyčajne. Kúpelňa - Oblečenie - Kuchyňa - Obývačka - Predsieň.

Zamkla som dvere bytu, nasadla do auta a smer škola. Dnes ako zázrakom všetko pekne stíham a mám aj dobrý rozvrh. Ako prvú hodinu mám  matematiku. Avšak včera som matematiku nemala, takže dnes budem musieť triedu hľadať. Ach.

Ahoj. Ozvalo sa mi pri uchu až ma myklo. Prepáč. Ospravedlnilo sa dievča.

V pohode a ahoj. Zasmiala som sa.

Som MJ. Predstavila sa mi neznáma, teda teraz už známa.

Ria. Povedala som a podala si ruku s MJ. Ja viem, každý to vie. Včera si pekne zložila toho blba. Zasmiala sa a žmurkla namňa. Zasmiala som sa a prikývla som. Aspoň som si urobila dobré meno. Potom som si spomenula na môj menší problémik a tak som sa spýtala: Nevieš prosím, kde sa nachádza matematická?  MJ si práve menila knihy a držala aj matematiku.

Jasné že viem. Môžeš ísť somnou, tiež mám matiku. Kývla a vydala sa na cestu. Išla som popri nej a dobre sme sa porozprávali. Rozprávali sme sa aj celú hodinu, teda rozprávali ako rozprávali. Ohovárali sme všetky učiteľky. Takže mám ako taký prehľad aspoň niečo. Zistili sme že dnes spolu máme všetky hodiny a taktiež sme si vymenili kontakty.

~

Hodiny prešli ako voda hlavne vďaka MJ, s ktorou sme ich všetky prekecali. Dohodli sme sa že dnes, po mojej poškole pôjdeme do mesta. Konečne sa trochu uvoľním a zabudnem na problémy. Dúfam. Nanešťastie moje myšlienkové pochody prerušil nepríjemný zvuk školského zvončeka a ja som meškala na poškolnú hodinu.
 
Troška zadýchane som rozrazila dvere a ospravedlňujúco sa usmiala na učiteľa, ktorý práve púšťal nejakú nahrávku. Kývol aby som si sadla a následne spustil video.
Popravde? Najskôr som bola celkom nadšená že nám idú pustiť videa ale keď sa na obrazovke zjavila blonďavá hlava s modrou prilbou a veľkým tlačeným A na čele. Úsmev mi zamrzol na tvári a v myšlienkach som hodila šabľu.
A to tu máme akože počúvať TOHTO tu? Zarazene som sa spýtala a hodila znechutený výraz.

Učiteľ iba zdvihol pohľad od novín, prebodol ma zabijáckym pohľadoma následne pretočil očami.

Skvelé. Zašepkala som si a zvážila všetky moje možnosti. Následne som sa poobzerala po mojich spoluväzňoch a nachvíľku zavadila pohľadom na Petrovi. Sedel hneď šikmo odomňa. Náhoda? Nemyslím si. Vytvorila som si asi štyri malé guľôčky a prvú po ňom hodila.
Odignoroval to.
Tak som hodila druhú.
To už sa poobzeral, ale nemohol vedieť kto to hodil, keďže ja som bola inkognito a tvárila som sa že pozerám StarWars a všetkých okolo ignorujem. Asi ma prekukol, pretože keď sa otočil tak som hodila tretiu, ktorej sa nenápadne vyhol. Následne chytil batoh a sadol si vedľa mňa.

Čo máš za problém? Spýtal sa šeptom a prižmúril oči.

Neviem o čom hovoríš. Hrala som blbú.

Prečo si do mňa hádzala tie papieriky a zároveň si sa ma včera zastala? Nenechal sa odbiť.

Bol to test. Dalo by sa povedať že by si z neho dostal trojku a nezastala som sa teba ale seba. Povedala som a ďalej pozerala film bez zvuku.

Aký test? Pýtal sa ďalej.

Hrdinský. Zašepkala som, pretože sa na nás pozrel učiteľ a následne hodil znudený pohľad na hodiny. Päť minút do konca hodiny. Pche. Ani neviem kedy to stihlo ubehnúť bude to asi tým že som vážne meškala pretože som nevedela kde je trieda.

...?... Povedal niečo Peter ale ja som bohužiaľ nepočúvala.
Ria? Jemne do mňa drgol.

No? Čo si sa pýtal? Nad mojou odpoveďou pretočil očami ale zopakoval otázku znova:
Pýtal som sa o akom hrdinskom teste hovoríš. Žeby som ho vydesila. Heh. Rozmýšľala som čo mu poviem, ale (dnes už TRETÍKRÁT) učiteľ prerušili moje prúdy myšlienok a povedal: Riaditeľ oznamuje že od zajtra máte riaditeľské voľno na tri týždne. Musia nám premaľovať triedy, a opraviť laborku kôli poslednému nepríjemnému výbuchu, takže sa rozhodol pre menšie prázdniny. Chvíľku sa zdalo že skončil ale opak bol pravdou a s úsmevom dodal: Dnes večer vám všetci učitelia pošlú projekty, ktoré budete musieť dokonca "prázdnin" dokončiť. Keď to povedal nasadil škodoradostný úsmev a odišiel z triedy. Tým ukončil hodinu a my sme mohli ísť. Pozrela som na Petra, ktorý zjavne ešte stále čakal na svoju odpoveď.

Pretočila som očami a znudene povedala: Chcela som zistiť ako dobre ovládaš svoje pavúčie pudíky. Peter sa zatváril vystrašene ale zahral to na nechápavého. Videla som že chce dačo zakoktať a tomu som sa s chuti zašklebila. Viem toho viac ako by som mala. Vidíme sa nabudúce Pavúčik. Dodala som a odišla z triedy. Stihla som však zachytiť Petrov zdesený pohľad.
Heh. Chudáčik.

~

Pred školou na mňa už čakala MJ a kývala mi.

Ahoj. Povedali sme naraz a následne sa začali smiať.

Rozmýšľala som kam by sme mohli ísť a mám pár nápadov... Povedala a pozrela na mňa akoby čakala na povolenie. Ja som sa povzbudivo usmiala a ona pokračovala. Najskôr by sme mohli ísť do Starbucksu (neviem ako sa to skloňuje) potom by sme sa zastavili v knihovne a nakoniec by sme sa prešli po parku. Povedala a sledovala moju okamžitú reakciu.

Dokonalý plán. Ideme. Povedala som a zasmiala sa. Urobili sme presne ako to MJ plánovala a namierili sme si to k najbližšiemu Starbucksu následne do knižnice, kde sme si požičali pár kníh a ukotvili sme to v nádhernom parku. Prechádzali sme sa pomedzi ľudmi a hovorili o možnom aj nemožnom, rozoberali sme vedecké a konšpiračné teórie a smiali sa na každej blbosti.  Proste dokonalý deň. Keď sme sa už pomaly lúčili všimla som si jedného muža, ktorý vypadal celkom podozrivo a "nenápadne" nás sledoval. Vlastne by som si ho ani nevšimla, keby som nebola na stope Hydre. Chcela som sa mu dostať do hlavy ale keď som sa o to pokúsila zatmelo sa mi pred očami a zatočila sa mi hlava.

Panebože! Ri? Si OK? Vydesila sa MJ, ktorá ma akurát objala.

A-ano som v poriadku. Povedala som a usmiala sa na ňu. Ona na mňa hodila taký ten  pohľad typu: "Jasnéajasomslon" .
Naozaj, som v poho len som trochu unavená. Zaklamala som.

Ja iba päť hodín. Uchechtla sa.

A my sme už dve hodiny na nohách a prešli sme pol mesta. Zasmiala som sa. Ona iba prikývla, buď mi to uverila alebo sa nechcela hádať.

Fajn. Tak sa maj, potom si ešte napíšeme a prosím daj mi vedieť, pretože ti vidím na očiach, že keby som navrhla, že ťa odprevadím tak ma roztrhneš. Zakývala a so smiechom sa vydala na cestu. Zatiaľ čo ja som sledovala jej pomaly vzďaľujúcu sa postavu.

Keď som znova upriamila pohľad na miesto, kde predtým stál muž už tam nikto nebol. NeČaKaNé. Zašklebyla som sa a vydala sa domov.

______

Ďakujem vám za každý ⭐. Moc si toho vážim.
(Dúfam že ste si užili WandaVision a TFATWS)
P.S
Ak si všimnete nejaký preklep dajte mi vedieť do komentárov. Ďakujem.

🤍