Shadow [AvengersFF]

8.

🔸Nessa🔸

Mala som pocit akoby som sa zobudila po dlhej žúrke. V uchu mi pískalo, bola som chvíľu dozorientovaná a naozaj hladná. Vojak na to zjavne nebol o nič lepšie, ale aspoň som prišla na spôsob ako mu pomôcť. Pomaly som sa postavila ale aj tak sa mi zatmelo pred očami. Čo iné som však mohla čakať, takto to je vždy, keď až moc využívam tento druh schopnosti. Držala som sa opierky a čakala až sa mi tep vráti do normálu.

Keď som sa konečne ukľudnila, tak som sa zamerala na vojaka. Držal si hlavu v rukách a nepravidelne dýchal. Podišla som k nemu bližšie, kľakla si a opatrne položila ruku na jeho chrbát. Trochu ho myklo.

Hej, šepla som, si v poriadku? 
Vojak zdvihol hlavu a zapozeral sa mi do očí.
Asi. Mykol plecami, prižmúril oči a znova si položil hlavu do rúk.
Skús sa zamerať na môj hlas pomôže ti to k väčšej koncentrácii a dokážeš rýchlejšie vrátiť dych aj tep do poriadku. Dobre? Vojak iba jemne prikývol na súhlas.
Fajn, musíš sa uvoľniť a zamerať sa na uvoľnenie mysle. Znie to zvláštne ale dostala teraz veľký nával rôznych podnetov a informácii, bude trvať nejakú dobu než to spracuje a zaradí. Nebude to dlhá doba ale aj tak to potrebuje čas. Dych sa mu pomaly ukľudnil. Stiahla som teda ruku z jeho chrbta a postavila sa.

Dáš si niečo na jedenie? Spýtala som sa pretože som si nebola istá či aj jemu vyhladlo alebo iba mne a tak či tak to bolo iba zdvorilostná otázka naložím mu tak či tak.
Ja, asi by som mal ísť aby som, ja... Idem, mal by som.. koktal a pomaly sa začal zdvíhať ale ja som ho v sekunde zatlačila späť na sedačku.
Šibe ti? Nikam nejdeš. Pozerala som naňho ako na blázna a aj on na mňa, chudák bol dobre zmätený, až my ho bolo ľúto.
Prečo? Spýtal sa oprávnenú ale dosť blbú otázku.
Pretože ťa v tomto stave nikam nepustím stým, že aj keď sa to nezdá tak.... Proste nechcem aby si niekam išiel. Je to nebezpečné a to sa teraz nebojím o teba ako o osobu ale o tvoju psychiku. A možno trochu aj o ľudí z tvojho okolia. Neviem či si naozaj myslel, že ho po preňho nebezpečnom návale informácii niekam pustím alebo ako.
Takže chceš aby som... Nedokončil vetu a zvláštne sa namňa zapozeral.
Chcem aby si tu zostal a prespal tu! V takomto stave ťa predsa nikam nepustím! On sa úplne pomiatol alebo čo? Teraz to je nebezpečné nielen pre druhých ale aj preňho!

Vieš o tom, že chceš spať pod jednou strechou somnou? Spýtal sa teraz už úplne vyvedený z miery. Musím sa priznať, že nad týmto som sa takto nezamýšľala ale aj tak si budem stáť za svojim.
Ano som si toho vedomá, som si vedomá všetkého čo si robil a aj toho, že teraz si nestabilný, o to sa naozaj báť nemusíš, viem sa totiž o seba postarať. Nechce sa mi znovu liezť do jeho hlavy po takejto záťaži takže nebudem vedieť čo si myslí a vlastne mi to je teraz jedno, proste tu zostane a bodka.
Dobre, keďže sme to vyriešili, tak sa pýtam znova: Dáš si niečo? Idem robiť špagety a vážne nechcem aby si tu bol o hlade. Povedala som a namierila si to priamo do kuchyne.
Uhm. To bola jediná odpoveď, ktorú som dostala, takže z toho usudzujem, že to znamená ano. Vytiahla som si potrebné suroviny a začala som prípravu.

🔸Bucky🔸

Z kuchyne sa ku mne dostala vôňa oleja, cesnaku a syra. Stále som sedel na sedačke a trochu sa spamätával z toho čo sa stalo. Ani nie pred pár hodinami by mi najradšej strelila guľku priamo medzi oči a teraz sa rozhodla, že tu zostanem na noc a robí mi špagety.

Teda sebe, ja nepotrebujem jesť. Keď sa však nadtým tak zamyslím, tak som naozaj hladný.
Trochu som sa musel usmiať, keď som si uvedomil, že som vlastne taký hladný, že by som zjedol kamión. Len som sa to naučil potlačiť, pretože vás v hydre moc nekŕmia a keď ste niekoľko dní na misii bez mozgu, tak nad jedlom ani neuvažujete. Preto keď na ostrovček položila dva taniere kopcom plné syrových špagiet, ozval sa môj žalúdok.

Prosim ťa, už si sem poď sadnúť a nepozeraj na mňa ako zmoknuté šteňa. Zasmiala sa. A sadla si na barovú stoličku.
Chvíľu som bol zmätený. Vážne sa tvárim ako zmoknuté šteňa? Aj tak som sa však postavil a sadol si oproti nej. Je to vlastne celkom podozrivé. Čo ak ma chce otráviť alebo... Asi som na to jedlo pozeral pridlho a až moc podozrivo, pretože sa ozvala:
Ak by som ťa chcela zabiť spravím to inak ako jedom. Prevrátila očami, nabrala si z môjho taniera a zjedla to aby som jej veril, že tam nieje nič čo by tam nemalo byť. Potom sa vrátila k svojej porcii a to som začal jesť už aj ja.
Jedli sme v tichosti ale ja som ju nenápadne jedným okom pozoroval. Teda aspoň som si myslel, že to je nenápadné dokým mi to nepokazila poznámkou: Pozri, viem že som nádherná, úžasná a všetko ale nemusíš skenovať, každý môj pohyb. Zahanbene som sklopil oči a až dokonca večere sme boli potichu.
Keď sme dojedli išla odložiť a umyť taniere. Nevedel som či sa mám vrátiť na sedačku alebo zostať.
Rozhodol som sa zostať. Pozoroval som ju ako umýva taniere, utiera ich a odkladá do skriniek. Stále som úplne nechápal čo sa stalo a prečo ma tu necháva, keď to je pre ňu nebezpečné. Povedala, že sa dokáže brániť ale moc sa mi nechce veriť, že by sa ubránila Winter Soldierovi. Panebože veď by som ju zabil jedným razom, však je ani nie polovica zo mňa.
Na veľkosti nezáleží, podstatná je sila a skúsenosti.  Povedala, otočila sa a utrela si ruky do nohavíc.
Čože? Nepochopil som o čom hovorila.
Nechcela som ti loziť do hlavy, keď si v takomto stave, ale keď tie tvoje myšlienky sú tak hlučné. Pretočila očami a prešla k televízoru a spustila ho.
A hovorila som, že sa viem ubrániť, pretože sa naozaj dokážem ubrániť. Aj tebe, aj Winter Soldierovi a môžeš si byť aj trikrát väčší, keď chceš. Dokončila, hodila sa na gauč a začala vypínať a zapínať rôzne filmy.
Ideš si sadnúť ku mne alebo budeš tam a premýšľať o tom ako si strašne zmätený? Vyškerila sa na mňa a potom sa vrátila k prepínaniu filmov. Prešiel som k nej a ona nechala ísť nejaký dokument o zvieratách v iných krajinách. Stíšila ho a pozrela sa na mňa.
Dobre, musím ešte vedieť pár vecí ak teda súhlasíš. Povedala a ja som iba prikývol.

🤍

Ďaľšia časť, dúfam, že ste si ju užili.

___________