Shadow [AvengersFF]

9.

🔸Nessa🔸

Dobre, musím ešte vedieť pár vecí ak teda súhlasíš. Povedala som. Vojak prikývol a sadol si na druhý koniec sedačky.
Chvíľu som počkala kým si sadne pohodlne a čakala na povolenie začať.  Keď sa mi začal venovať pozornosť a so záujmom čakal čo sa ho opýtam začala som:
Takže... vieš, videla som... Hhh vlastne aj ty si to videl takže. Nejak som sa v tom tuším zamotala. Heh.
Poznal si niekoho z tých spomienok čo sa ti vrátili? Myslím tak, že či si na niekoho spomínaš viac, že by si mi o ňom vedel povedať viac. Musím sa priznať, že som sa v tej otázke zamotala aj ja ale tak snáď sme sa porozumeli.
Vojak sa zamyslel a medzi obočím sa mu urobila malá vráska.
Myslím, že som si bol veľmi blízky s tým blondiakom. Mh. Vykúzlil na tvári malý úsmev a pokračoval. Malý Steve. Zdá sa mi, že si spomínam aj na jeho celé meno... Steven. Steven Grant Rodgers.

Steven Grant Rodgers..... to meno mi v hlave znelo ako keby mi ho niekto kričal do ucha, znova a znova. Úplne som zamrzla. Chcete mi naozaj povedať, že slávny KÁPITÁN AMERIKA. Že TEN Kapitán Amerika, ktorého obdivuje, každý malý naivný chlapček je ten malý vystrašený chlapec z jeho spomienok? Možno to je iná osoba... Ale aby mali rovnaké meno, priezvisko aj stredné meno asi nieje normálne.... Asi som však bola ticho a v pozore, až moc dlho, keďže sa ozval aj vojak.

Prepáč asi som na teba nemal len tak ľahko vyvaliť, že to je Steve. Teda ty ho asi poznáš ako Kapitána Ameriku. Heh. Povedal a znova nahodil ten zajačí mini úsmev. On si ho pozná aj z prítomnosti? A jaj vlastne on pôsobil uz v WW2.
Ten deň keď S.H.I.E.L.D vytlačil Hydru z jeho radov ty si bol ten čo bojoval s kapitánom. Že? Vojak na mňa chvíli nemo pozeral s neutrálnym pohľadom, no potom pomaly prikývol.
Pozri ja...viem že ma to neospravedlňuje, ale nič z toho čo som urobil som nebol ja... Teda bol ale Hydra držala mňa a ďaľších ľudí a robila na nich pokusy. Hydra už v 60 rokoch vedela ako má ovládať ľudskú myseľ, rokmi sa iba zdokonaľovali. Nemohol som, nedokázal som tomu zabrániť. Položil si hlavu do dlaní a vlasy sa mu zosypali, tak až  ho pomaly celého zakryli.
Nevedela som čo mám robiť. On vlastne nieje agresor on je obeť... Stále ma štvalo čo urobil ale nemôžem obviňovať niekoho kto za to nemohol. To by asi nebolo správne. Postavila som sa a prešla k oknu. Dobre... Nádych výdych.
Pozri, ja viem, že si to nebol ty a myslím, že zato naozaj nemôžeš ale tam vonku je veľa ľudí, ktorý to nevedia. Znova som sa zhlboka nadýchla a pokračovala: Veľa ľudí vníma len to, že si im niekoho zobral, že si im ublížil a podrobnosti nepoznajú. Iný v tebe zas vydia potencionálnu zbraň. Chvíľu som zostala ticho a ani som sa nepohla. Cítila som z neho, že vie, že to čo som povedala je pravda ale zároveň chce odpovede.
Otočila som sa a zachytila jeho myšlienku. A ako ma asi vnímaš ty? Trochu som sa usmial, takým tým smutným úsmevom. Ja vidím zlomeného muža, ktorý nevie kde má hľadať pomoc.

🔸Bucky🔸

Keď vymenovávala to ako ma vnímajú ľudia tam vonku mala 100% pravdu. Vedel som to. Sledoval som ju ako stojí pred oknom a keď sa otočila musel som myslieť nad otázkou ako ma asi vníma ona.
Vtedy sa ozvala: Ja vidím zlomeného muža, ktorý nevie kde má hľadať pomoc. Pozrel som na ňu. Po tom všetkom ma vníma takto? Ona je naozaj asi blázon.
Prepáč, občas sa proste stane nie vždy to ovládnem... Chápeš. Zatvárila sa previnilo aj keď neviem prečo. Predsa len som tu preto aby bola v mojej hlave. Vlastne....
Vieš, chcel som sa vlastne opýtať ako to funguje... Vieš poznám to z pocitu človeka, ktorému sa hrabú v hlave ale zaujímalo by ma aké to je z pozície človeka, ktorý sa v hlave hrabe. Pozrel som na ňu a čakal ako to vysvetlí.
Vlastne to nieje veda a myslím, že mám dobré prirovnanie pre túto chvíľu. Predstav si myseľ ako veľkú miestnosť v ktorej sú malé lanká. Na každom lanku sú uzlíky a lanká smerujú až do nekonečna. Nachvíľu sa zamyslela.
Čo sú tie uzlíky? Spýtal som sa.
Ona iba kývla a pokračovala s vysvetľovaním.
Vieš všetko čo si kedy videl, zažil, povedal, prečítal alebo započul sa uložili v tvojej hlave. No nie všetko si dokáže človek vybaviť a to sú tie malé uzlíky, niekedy môžu byť veľké no a v tvojom prípade.... Zatvárila sa trochu zúfalo a pozrela sa na strop. Nechcel som ju tentokrát prerušiť, tak som len čakal kedy bude pokračovať.
Vieš s tebou je to ťažké, pretože tvoje nite sa začínajú a aj to iba niektoré, no a potom pokračujú do veľkej pletenice a iba pár ich vychádza. Vieš porobili ti tam veľký bordel, prepáč.
Povedala akoby za to mohla ona. Chápem asi ako to myslela.
Nemáš sa začo ospravedlňovať, ty si nebola tá čo to robila. Povedal som a pozrel sa na telku, ktorá nám stále išla. Heh tie farebné obrázky sú fascinujúce.