Mýty a Iegendy

Faeton

Niektorí vedci sa domnievajú, že v našej slnečnej sústave existovala pred dávnými časmi desiata planéta zvaná Faeton. Ich hypotéza potvrdzuje obsah starej gréckej povesti.
Čo sa však s touto planétou stalo?
Padla za obeť nejakej vesmírnej katastrofe?
Alebo azda ešte stále existuje a len sa nám skrýva?

Povesť o Faetonovi a jeho osudnej jazde na slnečnom voze má korene zrejme až v mýtických časoch.
Faeton sa už od mladosti vášnivo cvičil v riadení voza, pretože sa chcel vyrovnať svojmu božskému otcovi Héliovi, ktorý deň čo deň jazdil na slnečnom voze po oblohe a staral sa tak o rovnomerný rytmus času na Zemi.

Diov syn Epafos si však dospievajúceho mládenca doberal a spochybňoval jeho božský pôvod. Faeton chcel s týmto osočovaním skoncovať a požiadal svojho otca, aby ho nechal jeden deň riadiť slnečný voz. Stalo sa, čo sa stať muselo. Len čo si kone všimli, že opraty nedrží v rukách ich vlastný pán, opustili zvyčajné nebeské dráhy času a priestoru. Slnečný voz sa priblížil k súhvezdiam Lev, Rak, Pastier a Škorpión a tak ich zohrial, že sa vychýlili zo svojich prapôvodných miest vo vesmíre.

Chaos na Zemi

Faeton sa snažil uniknúť bližšie k zemskému povrchu. Na našej rodnej planéte to však spôsobilo obrovský žiar, ktorý spálil živočíšstvo i rastlinstvo, a zo Zeme začali šľahať plamene. Pozemské božstvá volali na pomoc Dia, ktorý zoslal na slnečný voz blesk. Faeton stratil rovnováhu, zrútil sa a zahynul.
Zem sa a toho spamätávala len s veľkými ťažkosťami. Zeus nakoniec uviedol Zem I nebesia do poriadku a žiaľom zlomený Hélios sa opäť ujal svojej úlohy riadenia slnečného voza.

Narušená harmónia

Popri tejto gréckej báji zaujala už aj antických autorov najviac teória o kométe, ktorá sa údajne zrútila na Zem a spôsobila obrovskú katastrofu. Niektorí astronómovia sa dodnes domnievajú, že mohlo ísť dokonca o zvyšky nejakej planéty- možno práve osudnej planéty nazývanej Faeton, ktorej existenciu po stáročia tušili niektorí astronómovia a astrológovia so znalosťami Biblie, pretože im vtedy známa podoba slnečnej sústavy nepripadala ako harmonická a vyvážená. Posledný, kto túto božsky predurčenú ,, harmonia mundi'' predpokladal, nebol nikto menší než slávny astronóm Johannes Kepler. Už začiatkom 17. storočia zistil, že vzájomné vzdialenosti planét možno zaznamenať v matematicky i muzikálne harmonických pomeroch.

Záhadná medzera

Pre Keplera a ďalších astronómov však zostala nevysvetlenou záhadou veľká prázdna medzera medzi Marsom a Jupiterom, ktorú križuje iba roj asteroidov, dnešné pásmo planétok. Nie je možné, že tu kedysi po svojej dráhe krúžila planéta, ktorá potom za nejasných okolností explodovala a zanechala po sebe trosky prastarej kozmickej hmoty?

Hypotézu Johannesa Keplera a niektorých jeho predchodcov nakoniec potvrdila jedna z teórií dnešných bádateľov, ktorí neobvyklý počet potencionálnych meteoritov v tomto priestore interpretujú jednoznačne ako zvyšky planéty.
V astronómii existuje dokonca pravidlo, tzv. Titiusov-Bodeho rad, podľa ktorého platí pre vzdialenosť planét obiehajúcich okolo Slnka určitá zákonitosť. Vzdialenosť medzi Marsom a Jupiterom je dvakrát väčšia, než by podľa tejto zákonitosti mala byť. V týchto miestach teda chýba, ako sa domnieval už Johannes Kepler, istá planéta Y.
Ide o bájny Faeton?