Mýty a Iegendy

Výstava fiktívnych tvorov v New Yorku

Americké múzeum prírodných dejín v New Yorku otvorilo výstavu "Fiktívne tvory" o drakoch, jednorožcoch, morskej panne a iných zvieratách obývajúcich rozprávky a mýty.

Vzhľadom k tomu, že múzeum je prírodná veda, a kurátori sú paleontológovia a antropológovia, svet mytologických tvorov, drakov, morských panien, obrie chobotnice a vtáky Rukh a Phoenix sú analyzované z moderných vedeckých pozícií. Nie, nejde o to, že obrovské vystavenie faktov dokazuje, že všetky tieto bytosti neexistujú - len všetky sú rozdelené na druhy a poddruhy, opísané, ako vyzerajú, čo jedia a kde môžu byť chytené.
Samozrejme, niektoré fikcie sa rozpadajú samy o sebe - paleontológovia vysvetľujú, že pozostatky drakov boli odobraté fosílnymi kosťami dinosaurov a antropológovia hovoria - že legenda o nehynúcom vtákovi sa nemohla narodiť, pretože sny o lete a nesmrteľnosti sú charakteristické pre všetkých ľudí na zemi. A napriek tomu sa ukazuje, že nie všetky hádanky boli vyriešené a fakty sú niekedy prekvapivejšie ako mýtusi.

Tri časti tejto výstavy sú bytosti, ktoré produkujú vodu, zem a vzduch. 

V prvej miestnosti sú obrovské chápadlá obrovskej chobotnice, alebo inak nazývanej Kraken. Celý moderný svet si je dobre vedomý zvykov tohto tvora - vďaka Hollywoodu.
Toto stvorenie je podrobne zobrazené vo filme Piráti z Karibiku.
Ale toto nie je koruna Krakenovej slávy - asi pred päťsto rokmi a bez akéhokoľvek kina o ňom ľudia vedeli oveľa viac.
Napriek tomu mnohí námorníci povedali o tom, ako ich lode boli napadnuté neznámym monštrom veľkosti malého ostrova, ktorý sa objavil z hlbín.

Existuje toľko takýchto dôkazov, že len pred dvoma storočiami francúzsky zoológ Pierre de Montfort dokonca ponúkol, že bude rozlišovať medzi dvoma druhmi obrovského mäkkýša - od severného a južného mora. Jules Verne, ktorý bol hrdý na to, že vo svojich románoch nezhrešil proti pravde, sa takáto šelma snaží zaútočiť na ponorku kapitána Nema.
Cez leto sa vedcom podarilo zachytiť v mori grandióznu chobotnicu (Mesonychoteuthis hamiltoni), ktorej dĺžka sa blíži k 9 metrom ...

Existujú aj morské hady, ktoré prehĺtajú lode (americkí kurátori, bohužiaľ, nepoznajú ruský ľudový príbeh o zázračnej yudo-rybej veľrybe, a ďalej by diverzifikovali vizuálnu sériu). A v prípade hada sa vedecké vysvetlenie mýtu zdá byť viac neskutočné ako samotný mýtus.
Prototyp rozprávkového morského hada vedci považujú za kráľa sleďov. Kráľ sleďov (Regalecus) je vzácna polo-hlboká ryba, ktorá je niekedy chytená s húfmi sleďov.
Jej úzke telo dosahuje dĺžku 9 metrov a na hlave má plutvu vo forme červenej koruny. Alebo je tu aj ďalšia morská víla.
Predpokladáme, že sa nachádza v legendách všetkých európskych národov možno ich pripísať Grékom. Ale kult morskej panny existuje v primitívnych kmeňoch žijúcich na pobreží Afriky.
Určite nečítali Homera. V 17-19.storočí indickí remeselníci obchodovali s malými sušenými morskými pannami aj s európskymi cestovateľmi. Jeden z nich je dokonca vystavený - ukázalo sa však, že múmia je majstrovsky vyrobená z opice, chvosta veľkých rýb a papier-mache.