Secret Night...

17. Spln

Prinášam novú časť :3  Ospravelňujem sa za chyby.. A príjemné čítanie.
Túto story venujem Vám všetkým, ktorých to stále baví :)

Paríž mesto snov, ale pre mňa nie. Osobne som tam pociťovala zimu, aj mi bola zima. Vianoce s Alliními rodičmi som zvládla a dosť ma aj prekvapilo že ma tak ochotne prijali, no odišla som skorej, pretože som im nechcela kaziť rodinnú Vianočnú atmosféru.
Pomaly sa blíži Silvester a osobne všetci ktorý nemajú rodiny vyzdobujú spoločnú miestnosť a že ich je veľa. Medzi týmito niekedy zbadám Marcovu čiernu hlavu, no odíde skôr než sa ho stihnem hocičo opýtať. Keď dokončíme výzdobu na Silvester už je večer a my sa chystáme na večeru. Sadnem si ku Camillie a začneme sa rozprávať ako prežijeme Silvestra.
"Bože už o ňom nechcem rozprávať!" vyhlásim a rukami si chytím hlavu.
"Okej, prepáč." povie Camillie.
"Neospravedlňuj sa." usmeje sa a chytím ju za ruku. Okolo prejde Marco. "Ospravedlň ma." vyhlásim a odsuniem sa od stola, začnem kráčať za ním tak aby si ma nevšimol.

"Ako dlho budeš ešte za mnou kráčať?" spýta sa otočený chrbtom ku mne. Zastavím.
"Prečo sa so mnou nechceš baviť od kedy som sa vrátila?" položím otázku na otázku.
"My sme sa niekedy aj bavili okrem hádok." pozrie na mňa cez rameno, na to musím prikývnuť, myknutím ramien mu dám odpoveď. Jeho smiech mi udrie do uší, je nefalšovaný. Nadvihnem jedno obočie. "Čo je smiešne?"
"Ty." otočí sa.
"JA?" stále nechápem.
"Áno, raz si drsná, druhýkrát milá. Už sa uvedom." povie.
Ruka mi pristane na hrudi. "Ja? Ja sa mám uvedomiť, myslím že ty by si sa mal uvedomiť pretože ešte stále ma máš na starosť alebo si zabudol?" nadvihnem aj druhé obočie v otázke. Potom sa vystriem a zastavím ho rukami. "Alebo vie čo? Kašli na to, už som tu dosť dlho aby som sa tu nestratila a k tomu že raz som taká a raz hentaká je ľahká odpoveď." na chvíľu sa odmlčím, "som na každého taká ako oni sú na mňa." s úsmevom sa otočím a odídem.

"Nechápem ho." vzdychnem do ticha miestnosti, dobre viem že Ally ma počuje.
-´Tak podľa toho čo si povedala je to aj tvoja chyba.´ začujem jej hlas v mojej hlave.
"Hej s kým držíš?" zakričím do prázdna a zdvihnem sa na lakte.
-´Prepáč, len hovorím to čo si myslím. Mám prísť za tebou?´ šepne mi jej hlas.
"Nie, zostaň doma, ja som v poriadku." usmejem sa.
-´dobre.´ povie jej hlas pred tým než sa odo mňa odpojí.

Očami blúdim očami po slovách ktoré sa formujú do viet a to celé do úžasnej knihy ktorú milujem, na chvíľu od nej odtrhnem oči pozriem sa cez oblok na čiernu oblohu, na ktorej svieti mesiac. Priťahuje ma. Milujem takéto noci. Bosé nohy prehodím cez posteľ a dotknem sa parket. V krátkych šortkách a tričku prejdem ku dverám a otvorím ich, neunúvam sa si zobrať boty, proste vybehnem z izby a nasmerujem si to do záhrady. Keď sa moje holé chodidlá dotknú trávi skoro sa roztopím, tento pocit som dlho necítila. Kráčala som po studenej tráve až ku rybníku, nohou som sa dotkla vody ktorá sa začala hýbať, keď sa moja druhá noha dotkla piesku v rybníku ruky som roztiahla a hlavu zaklonila dozadu a nechala sa unášať tým úžasným pocitom.

Marcov pohľad:

Sledoval som ju z diaľky, po prvý raz sa nemusela pretvarovať, prvý raz som videl pravú Bili, ktorú som si chcel uchovať v pamäti na vždy. Ešte pár krát som si j poriadne  obzeral opretý o zárubňu, potom som sa otočil a chcel ísť už naspäť do izby, ale nedalo sa. Jej hlava sa otočila a , jej hlas preťal ticho noci. "Halo? Je tu niekto?" spýtala sa. Na mieste som zmrzol, nie od strachu, ale od jej modrých očí a mojich zmiešaných pocitov.  "Ehm, prepáč, nechcel som ťa vyrušiť." preniesol som potichu aj keď som vedel že to počula. Trochu sa nad mojím hlasom udivila, vyšla z  rybníka a zamierila ku mne. Pozrela sa na mňa, mesační svit jej zvýrazňoval oči a bledú pokožku, nevedel som či to je kvôli splnu, ale keď sa dotkla mojej ruky nebránil som sa. Už som to nedokázal. Uprene sme na seba hľadeli. Ani jeden z nás to nechcel pokaziť. No ja som to pokazil, moje oči padli na zem.
"Em, chcem ti niečo ukázať." povedal som a začal ju ťahať, bez slova ma nasledovala. V tej zime sme kráčali ja pred ňou a ona za mnou.

Predierali sme sa pomedzi stromy už ďalej od školy.  Až som začul padať vodu a pridal do kroku. Predo mnou sa objavilo obrovské jazero s vodopádom, voda v ňom bola teplá aj cez toto počasie. Pozrel som na Bili ktorá vyjavene pozerala na to miesto.
"Páči?" spýtal som sa na čo mi odpovedala prikývnutím. Musel som sa zasmiať nad jej výrazom. Rýchlo po mne hodila vražedný pohľad a ja som sa prestal smiať, no nasilu. A tým som doplatil tak, že ma Bili hodila do teplej vody.
"Okej, okej, už sa ti nebudem smiať, len ma vytiahni." povedal som a natiahol som k nej pravú ruku. Ona si prekrížila ruky na prsiach a zakrútila hlavou. Myknutím ramien som nadhodil: "Ako chceš." trochu som nadskočil na kamennej zeme, omotal si ruky okolo jej stehien a zhodil ju do vody.
"Ty si strašný idiot." počul som, keď sa vynorila.
"Aj ja ťa mam rád." nadhodil som zo škodoradostným úsmevom. Jej ruky dopadli na mojich ramenách a celá jej váha sa no mňa oprela. Už som bol pod vodou a počul z hora: "To máš za to." vynoril som sa a Bili sa odo mňa odtiahla. Teda sme sa začali cákať a smiať sa ako päť ročný.

Bili sedela na hrane jazera a namáčala si nohy. Sledoval som ju zdola. Vyzerala pokojne ako nikdy inokedy.
"Hej Bili." nadhodil som na čo sa otočila ku mne.
"No."
"Ja viem, že si asi myslíš že toto ´šialenstvo´ je spôsobené splnom, ale tak to nie je. Proste som vypustil paru a správam sa tak ako som sa celý ten čas čo som ťa spoznával chcel správať." na svoj monológ mi odpovie prikývnutím. "A ešte niečo." poviem a priplávam k nej bližšie. Pozrie na mňa. Rukami sa chytím studenej zeme a rukami sa podopriem tak aby som bol celkom v jej výške. V jej modrých očiach sa zračí otázka na ktorú mienim odpovedať aj keby ma mal niekto prerušiť. Naklonil som sa k nej a potom som spojil naše pery, dúfajúc že mi bude odpovedať, no to sa nestalo. Klesol som naspäť do vody.
"P.. Prepáč, to bola sprostosť, prosím zabudni na to." vyšiel som z jazera. Pripravený na odchod.

Bilin pohľad:

V tej chvíli, keď spojil naše pery vo mne vybuchlo milión pocitov, ako napríklad -S toho bude iba problém. Konečne som sa dočkala. Cítim to isté k nemu aj ja?"- no len čo zo seba vykoktal ospravedlnenie a chystal sa nazad do školy a prerušil by to čo bolo medzi nami ma zabolelo srdce. Preto som poriadne ani nepremýšľala. Prudko som sa postavila, prešla k nemu a otočila ho. Zarazene na mňa pozeral. Ja som sa zasekla, nevediac čo spraviť.
"Nemusíš nič dokazovať. Aj tak asi s tebou nikdy nebudem môcť byť"
"Tak načo si ma sem ťahal." povedala som.
"Ani sám neviem, v tom jazierku si mi pripadala šťastná tak som si pomyslel čo keby to bolo niečo kde by si sa mohla kúpať." hodil ramenami a rukou si vošiel do mokrých čiernych vlasou. Až teraz som si ho všimla ako vtedy, prvý krát, keď som ho videla. Zahryzla som si do pery, pozorujúc ho z profilu. Vypracované svaly, čierne vlasy, do ktorých som chcela vojsť krásne žiarivé oči, a plné pery. Ktorými ma pobozkal.
"Ak ty to nedošlo," začala som a pozrela inde ako na jeho pery. "Tvoje povely na mňa nič nerobia." uškrnul sa.
"Všimol som si to dávnejšie."
"Takže si môžeš vybrať alfa samicu." povedala som a vtedy som si rýchlo priložila ústa na pery.
"Čo si povedala." neveriacky na mňa pozrel.
"Nič." zakrútila som hlavou.
"Ale áno niečo si povedala." ukázal na mňa. "No nič, aj tak ma nemáš rada.
"Mám!" obarila som sa a zasa si priložila ruky na pery. "Ja som sprostá." vyhŕkla som a vedela že som tým urazila aj jeho. Otočil sa a bez slova začal kráčať preč.

-´Naozaj ho chceš nechať odísť?´- tlačila ma myšlienka a ja som si uvedomila že to nie je myšlienka
-´Vieš že je to lepšie ako telenovela? Moji rodičia na mňa vyjavene pozerajú či som si niečo nefetla, lebo sa tu škerím jak zhúlena´- nedokázala som jej na to odpovedať iba som si uzamkla myseľ a rozutekala sa za Marcom.
"Marco, stoj!" zvrieskla som na čo sa otočil. Ja som priam na neho vyskočila moje ruky sa mu omotali okolo krku, a spojila som nám pery. Do toho bozku som dala všetko, celý náš príbeh z môjho pohľadu. A on mi to opätoval tým jeho príbehom z jeho. A začalo to tým že si omotal ruky okolo môjho pásu. A ja som to pochopila ako prepletenie našich ciest...

Takže ahojky. Dúfam že sa Vám nová časť páčila :3.. Hľavne chcem poďakovať za 4 217 reads a 233 vote, je radosť písať keď Vás to baví :3.. Ak sa časť páčila tak nezabudnite vote a komenty iba potešia :) Prajem príjemný deň/večer/noc