Secret Night...

15. Neznámi chlapec

Po dlhšej dobe znova nová časť, prosím ospravedlňte môje pravopisne faili.
Užite si novú časť :)

Stále som si musela ťahať nohavice dole, nenávidím vysoké pásy. Moje hustá hnedé vlasy sa mi usalašili na pleci. Ally vedľa mňa sa o niečom horlivo rozprávala s Andrejom, nepočula som ich lebo, ich prehučala helikoptéra. Neisto som sa stále vrtela na svojom mieste, nerada som lietala, nenávidela som výšky, ako malé výšky mi nič nerobili, ale lietanie helikoptérou bolo už niečo trochu iné. Pozrela som sa dole cez špinavé okno -či ako sa to volalo- a zbadal som že sme nad nemocnicou. Pohľad som hodila na Marca ktorému obrovské čierne sluchadlá splývali z čiernymi vlasmi, no jeho pleť bola bledá akoby bol chorý, ružovkasté pery, dva páry hnedých očí- no možno čiernych, nedalo sa to rozoznať- a potom mi to došlo, cuknutím som sa pritlačila bokom k "oknu" a zasa som začala sledovať ako sa pomaly blížime k streche nemocnice. No tentoraz som sa začala triasť, poriadne neviem čo z toho ,že som mala pocit, že ma sleduje alebo s toho že konečne vypadnem s helikoptéry.

Boli sme pár centimetrov nad zemou keď so mnou Marco zatriasol a ukázal že ideme vyskočiť. Nechápavo som pokrčila obočie, no hneď na to Marco si dal dole sluchadlá a vyskočil z helikoptéry, za ním Andrej, pozrela som sa na Ally ktorá z toho vyzerala zdesene, iba som sa uškrnula podala jej ruku a spoločne sme vyskočili. Keď sme boli vo vzduchu, tak ma to ťahalo sa premeniť a dopadnúť na všetky štyri laby no nejako som to ovládla, a so sestrou sme dopadli do mierneho čupu.
"Vysvetlíš nám konečne čo ideme spraviť?" prešla som ku Andrejovi.
"Prosím." dodala Ally.
Andrej si povzdychol. "Máme z tejto "prísne tajnej" nemocnice dostať experiment 301." povie, "jediné čo vieme že má nejaké nadprirodzené schopnosti ktoré môžu mať iba upíri alebo vlkolaci." dodá.
"Takže to málo čo vieme," začnem. "Vlastne nevieme." dodá Ally. Chalani sa na seba pozrú a prikývnu.
"Neplánovali sme že s nami pôjdete." Maro to skôr vypľul zo seba ako povedal. "No, ale keď ste tu musíme to urobiť takto." odmlčal sa. "Musíte nás na slovo počúvať. My odlákame pozornosť, vy nájdete objekt 301 a zoberiete ho späť na strechu kde odletíme. Všetci rozumiete?" spýta sa Marco a my iba prikývneme.

Ally:

Zbehli sme dole schodmi a utekali sme priamo po chodbe. Keď sa od nás Andrej s Marcom oddelili a bežali doprava a hneď potom zabočili doľava. Zrýchlili sme a ďalej sme bežali po chodbe keď sa pred nami neobjavila iná chodba a mňa moja sestra prudko stiahla na zem. Bezhlučne som dopadla na zadok a pozrela som na Billi ako pri mne čupela a ukázala mi prstom aby som bola ticho. Pomaly prešla ku rohu a naklonila sa tak aby videla či tam niekto nie je. Rukou mi naznačila nech ju nasledujem. Potichu sme sa vydali za roh, obklopený bielou farbou s ktorej sa mi začínala krútiť hlavu, keď som pred sebou zbadala muža v čiernom, ktorý svietil v tej svetlej chodbe ako nejaká špina, moje myšlienky začali uháňať ako zbesilé, v tej chvíli som zabudla na školenie ktoré som dostala od Andreja. No Bili to nezastavilo. Po tichu sa rozbehla za otočeným strážnikom, vyskočila na stenu od ktorej sa jemne odrazila a vyskočila ochranke na ramená jej nohy sa obtočii okolo jeho hlavy a Bili sa s ním otočila tak že chodbou sa ozvalo jemné prasknutie a ona sa zošuchla s -už mŕtveho tela- ochrankára na ruky, a z nich sa zasa elegantne vyšvihla na nohy a vlasy si dala preč s tváre. Neveriacky som pribehla k nej. "Wow, to bolo úžasné. Kde si sa to naučila?"
"Keď žiješ tak ako ja, sebe obrana je nevyhnutná." po chvíli ticha zvolá. "Tu je to." a otvorí dvere.

Na posteli sedí malí chlapec v bielom z holohlavou hlavou. "A aké schopnosti má?" spýta sa ma Billi.
"To nikto nevie, tím čo sa neprejavili žiadne schopnosti prišli za týmto chlapcom, ktorý im ich dal." Vojdeme spolu do vnútra a chlapec sa otočí, jeho farba očí sa začala meniť ako koleso na lotérií sa začne krútiť a tak isto, ako spomaľuje sa jeho farba očí zmenila na nejakú zlato zelenú.
"Ehm... Ahoj." začnem potichu.

Billi:

"Kto ste?" spýta sa potichu.
"Neboj sa neublížime ti." poviem.
"Naozaj?"
"Áno, prišli sme ťa odviesť do bezpečia." povie Ally.
"Vy ste dvojčatá, jedna dcéra noci a druhá dcéra mesiaca." vyhlási. Ja s Ally na raz prikývneme. "Takže sa to naplnilo." vyhlási a znova sa otočil, postavil sa a prešiel k nám. "pôjdem s Vami." s jemným úsmevom prikývnem a Ally mu cez ramená prehodí deku. Spolu sme sa vybrali preč a po ceste ktorou sme prišli. No objavil sa tam ďalší chlap v čiernom. Chcela som sa po ňom rozbehnúť no tento krát vybehla Ally a skočila na neho, no zmizla.
"Čože?!" skríkla som. Muž sa otočil a ja som si automaticky zakryla ústa. Chlapca som zatlačila za seba a držala som ho za sebou.
"Hej čo si myslíš že robíš?" Začal kráčať ku mne. Opatrne som tlačila chlapca dozadu, rukou mi prešla elektrina a ja som automaticky od neho odtiahla ruky. Letmo som sa na neho pozrela a späť som sa obzrela na chlapa čo sa k nám blížil, chlapec zastal a ja som vytušila že je pri stene. Roztrasene som dýchala a vtedy som zbadala blonďavé vlasy, zjavila sa tak ako zmizla. Hodila sa na jeho krk a malým nožíkom ho podrezala.
"Ally!" skríkla som a hodila sa jej okolo krku. "Kde si bola!" hučala som po nej.
"No najprv som sa objavila na streche potom v Paríži a nakoniec v zbrojnici odkiaľ mám toto." vyhodili si nožík do vzduchu a schmatla ho.
"Ale ako?" nechápala som. Rukami ma držala za ramená a pozrel sa na chlapca. "Ďakujem." vyhlásila.
"Pohnime si !"

Konečne sme pristáli v škole a nasmerovali sme si to k riaditeľke.
"Prepáčte Madam." povedal pri vstupe Andrej. Chlapec v bielom išiel za nami, asi päť krát sme sa ho pýtali ako ho máme volať, no on neodpovedal.
"Ahá. Dobre." Madam rukou ukázala nech sa rozostupime. Chytia som chlapca za rameno a postavila sa vedľa neho Ally urobila to isté z druhej strany.
"Ako sa voláš?" spýtala sa a kľakla si k nemu.
"Nemám meno." odpovedal.
"A nechceš sa nejako volať?"
Chlapec namiesto odpovede sa na mňa pozrel a potom na Ally.
"Čo tak Aiden." spýta sa ho Ally. Chlapec prikývne.
"Dobre, Aidne, na tejto škole budeš študovať a budeš tu v bezpečí." usmeje sa na neho Madam. "Teraz ťa Andrej, lebo to bola jeho úloha odvedie do tvojej izby,"
"Prepáčte on bude v upírskej časti?" spýtam sa.
"Zatiaľ áno." Aiden sa na nás usmeje a chytí mňa a Ally za ruku.
"A vy dve sa bežte vyspať."

-Čo sa to deje!
"Ally prečo kričíš, nekrič." poviem a vtedy zo sebou trhnem. "Ally!" zakričím. Rukou si prejdem po tvári a natiahnem sa aby som zapla svetlo no cez moje ruky prejde elektrický výboj a lampa sa nezapne iba v nej niečo pukne, zľaknem sa a odskočím. Postavím sa a nešikovne sa pošmyknem na mikine, ale vyrovnám to a prejdem k normálnemu svetlu a pokúsim sa ho zapnúť. Lenže sa stane to isté ako s malou lampou, žiarovka pukne. Prehodím cez seba šedú mikinu a otvorím dvere

Marco

Chcel som jej zaklopať lenže v tom sa dvere otvorili a ja som ju zbadal vo dverách. Nemo som na ňu pozeral a na tak isto na mňa. "Máme problém!" vyhlásim.
 

 Dúfam že sa čať páčila, ak hej tak komentujte čo si o tom mylsíte, čo tam nechcete, čo mám pozmeniť.. Každý vote ma poteší, ale je to iba na Vás či si to táto časť zaslúžila.. Prajem príjemný zvyšok dňa/večera :))