Secret Night...

22. Užívaj si!

Marco:

S Andrejom sme sedeli na deke pri mori. Osobne som sa snažil si užívať teplo, more, a pekné baby v bikinách , ale nejako som na to nemal náladu.

Andrej vedľa mňa sedel pod slnečníkom a sledoval vlniace sa more. Už ma nebavilo sa zaťažovať svojimi myšlienkami, postavil som sa.

"Kam ideš?"  nechápavo ma sledoval Andrej.

Ukázal som na more. "Sme v Miami, máme teplé počasie a more. Čo si myslíš, že idem robiť?"

Pozeral na mňa akoby som spadol z neba. Prekrútil som nad tým očami a iba hodil rukou aby to nechal tak.

Pobral som sa k drevenej chatke ktorá požičiavala alebo predávala dosky na surfovanie. Za pultom stála v bikinách čiernovlasá baba, s opálenou pokožkou. Znudene si prezerala časopis a pri tom prežúvala žuvačku.

Prišiel som ku pultu. "Em.. Dobrý deň." neisto som povedal.

Nestál som tej ženskej ani za pohľad. "Čo chceš?" znudene prehlásila.

"Zmrzlinu, vieš." odpovedal som odporne. Vyslúžil som si jej hnusný pohľad.

No, keď si ma jej hnedé oči premerali, tak sa jej tvár zmenila. Najprv si ma premerala potom sa nervózne vystrela a usmiala. "Prepáčte, som Mendy. Takže by ste chceli dosku?" spýtala sa s jemnosťou v hlase.

Zapozeral som sa na ňu, a potom s prekrútením očami som prikývol. Vyšla s drevenej chatky a namierila si to ku postaveným doskám na pláži.

***

Sediac obkročmo na doske som sa pozrel za seba, čakal som na nejakú vlnu. Rukami som si prešiel cez mokré vlasy aby som ich dostal z tváre.

Konečne som ju zbadala. Jedným pohybom som si ľahol a začal pádlovať rukami. Ako som cítil, že už som v prijateľnom uhle postavil so sa. Voda ma hneď pohltila do tunela, sledoval som všetko okolo seba, ale aj pred sebou, bolo to nádherné a ja som si to užíval. Tú slobodu, všetko som vypustil z hlavy a nechal som tam túto prítomnosť. Nadýchol som sa slaného morského vzduchu.

No všetko sa skončilo v sekunde. Kruh predo mnou, čo mal byť mojím východom sa mi zavrel a ja som ucítil ako ma vlna pohltila do seba. Rukami som začal šmátrať pred seba, panikáril som. Vnímal som koráli podo mnou, ďalšiu vlnu nado mnou, ktorá ma tiež sotila hlbšie do mora a zabránila mi vo vyplávaní.

Konečne! Vzduch!

Vyletel som nad vodu a z plných pľúc vdychoval ten slaný vzduch. Rukou som si prešiel cez tvár, lebo ma štípali oči od soli, čo mi bolo jedno, lenže to bolo nepríjemné. Začal som hľadať dosku, a keď sa moje pátranie dalo nazvať úspešným nasadol som na neho a z posledných síl sa dopravil na breh.

Popadol som dosku pod pazuchu a vybehol z vody.

"Je  to ťažké, čo?" začala sa smiať Mandy ktorá mi podávala uterák, s vďačným úsmevom som si ho zobral a utrel si tvár.

"Nie je to skôr sila zvyku?" nadhodil som na jej otázku.

"Ani nie, skôr tréning." povedal blonďavý chalan s krémovou doskou pod pazuchou, ktorý sa chystal do vody.

"Čau Cody." pozdravila toho dotyčného Mandy.

"Ahoj, kto je tvoj nový objav?" premeral si ma pohľadom.

"Som Marco." podal som mu voľnú ruku.

"Cody. Ako si už počul." zaškeril sa a podal mi tiež ruku. "Počuj ty nie si odtiaľto, že?"